Ours 33

Tak a máte to tu. Zase raz ďakujem za zdieľanie :) Pridávam až dnes, keďže som sa v predošlé dni akosi k tomuto nedostalo, ale konečne som niečo napísala a pridávam. Opätovne však zase ja zdieľam blog http://lazblogabout1d.blog.cz/ ktorý majú Zuzka s Lenkou ;) V ankete zatiaľ vyhráva Harold, tak to, aby som začala písať... but now, Enjoy it! And please coments :)

K nám sme dorazili čosi po 16tej a práve, keď sme vchádzali do bytu, tak sa z dverí vyvalil ocko, ktorý sa zase kamsi ponáhľal. Lepšie povedané ponáhľal sa do reštaurácie. S Liamom sme mu len pozdravili a už utekal preč. Následne sme vošli do bytu a prešli do obývačky, kde sme našli rozvaleného Chrisa ako sa zas a znova napcháva.
'Ahoj bráško, mamka tu nie je?' spýtala som sa, keď som vošla do obývačky.
'Čaute, nie šla na nákup.' povedal a naďalej sledoval Simpsonovcov práve bežiacich v televízií.
'Okay, tak keby niečo sme v izbe.' povedala som a on len prikyvoval. Liamovi som naznačila, aby šiel za mnou a on poslušne prikývol a šiel. Zavreli sme sa v izbe a ja som premýšľala, čo budeme robiť.
'A teraz?' opýtala som sa po chvíli.
'Čo a teraz?' nechápal Liam.
'Nič len rozmýšľam, čo budeme robiť.' povedala som a usmiala sa naňho.
'Ja by som aj o niečom vedel.' povedal Liam a pritiahol si ma k sebe. Bozkával ma a pomaly sa so mnou posúval k posteli.
'Liam...' snažila som sa ho prerušiť, no on neprestával.
'Nemôžeme je tu Chris.' dopovedala som len čo sa mi podarilo na chvíľu odtiahnuť.
'Je v obývačke.' zamumlal a pokračoval.
'Môže sem kedykoľvek prísť.' oponovala som mu, no nemôžem poprieť, že sa mi to nepáčilo.
'Zamkneme sa.' a opäť pokračoval.
'O chvíľu príde mamka.' upozornila som ho a on sa konečne odtiahol.
'Začínam mať pocit, že už som mnou nechceš spať. Urobil som niečo vtedy zle? Alebo si to nechcela?' začal zo seba sypať otázky a ja som naňho zarazene pozerala.
'Vážne si myslíš, že som vtedy s tebou spala len preto, že si chcel?' opýtala som sa neveriacky.
'Nie, prepáč ak som sa ťa dotkol, ale pochop chýbaš mi.' povedal a chytil ma za ruku.
'Nič si nespravil zle a ja som to chcela, ale teraz pochop, že na to nie je vhodná chvíľa.' povedala som a len, čo som to dopovedala sa v mojich dverách zjavila mamina hlava.
'Sophie, si doma? Poď mi pomôcť s nákupom.' povedala skôr než zaregistrovala Liama.
'Ou...Ahoj, ty si už tu?' povedala, keď si ho všimla.
'Áno, prileteli sme ráno, chcel som Sophie prekvapiť, preto som jej povedal, že priletím až večer.' povedal a usmial sa na mamku. Tá sa tiež len usmiala a zmizla.
'Poď ideme po ten nákup.' povedala som mu a ťahala ho dole k autu. Zvali sme všetky tašky a kufor zavreli. Dotrepali sme to všetko do kuchyne a povykladali na správne miesta.
'No vidíš, predstav si ak by nás pri tom mamka prichytila.' povedala som, keď som zavrela dvere od izby a zvalili sme sa na posteľ.
'Mala si pravdu, prepáč.' povedal a pozrel sa na mňa psími očami.
'A čo za to?' spýtala som sa. On ani neodpovedal a opäť ma začal bozkávať, no už nie tak ako predtým.
'Buď pripravená o siedmej po teba prídem.' povedal, keď sa po dlhej dobe odtiahol a zmizol v dverách. Ešte som počula ako zdravil mamke a už ho nebolo. Tak ten ma teda vie zaskočiť. A kamže to pôjdeme? Ani som sa ho nestihla opýtať na to, že čo si mám obliesť, no snáď bude moja voľba správna. Nakoniec som však čosi vyhrabala. Narýchlo si dala sprchu, obliekla sa, upravila a o 18:45 som vyšla z izby.
'Ty sa niekam chystáš?' opýtala sa s údivom mamka.
'Idem von s Liamom.' odpovedala som jej zatiaľ, čo som si naliala trochu čaju.
'A kedy sa vrátiš domov?' opýtala sa po chvíli.
'Asi budem spať u Liama, teda ak môžem.' doplnila som po chvíli, keďže som nevedela maminu reakciu.
'Ale dávajte si pozor.' povedala, no to už zvonil Liam a ja som mu bola nemierne vďačná, že skonči tento trápny rozhovor a ani nechcem vedieť ak by to pokračovalo.
'Ahoj láska.' povedala som, keď som nastúpila do auta k Liamovi.
'Ahoj.' nahol sa a dal mi bozk.
'Tak kam ideme?' povedala som, keď sme takto zotrvali už dlho.
'Sama sa dozvieš.' povedal a naštartoval a šli v ústrety Paríža. Prešli sme okolo Víťazného oblúka, Champs-Elyseés, no ešte stále som neprišla na to kam idem až keď sme zastavili neďaleko Eiffelovky mi to docvaklo. Liam vystúpil, otvoril mi dvere, následne zavrel a ruka v ruke sme sa vybrali pod Eiffelovku. No keď som zbadala ten rad, hneď mi úsmev zmizol z tváre.
'Čo a stalo, že si tak posmutnela?' opýtal sa ma Liam, keď si to všimol.
'Ale nič.' neodvážila som sa mu povedať prečo.
'Určite?' prikývla som. Chytil ma za ruku ťahal ma k vstupu pre rezervácie. Potom čo si o čom si pohovoril s jedným pánom nás ten pán pustil ďalej a onedlho sme sa ocitli pri vstupe do výťahu.
'Ako to?' opýtala som sa s úžasom.
'Niekedy je byť hviezdou výhoda, ale to málo kedy.' povedal a usmial sa. Konečne som sa usmiala aj ja, ale to už prišiel výťah a mi sme mohli nastúpiť. Keď sme sa pohli silno som stisla Liamovu ruku a on si viac pritiahol k sebe. Najedli sme sa a potom sme sa vybrali až úplne hore. Opäť som silno stískala jeho ruku a čakala kedy zastaneme. Vystúpili sme a pobrali sa k zábradliu. Tu hore bolo zima a tak mi Liam cez plecia prehodil svoje sako a objal ma zo zadu.
'Ďakujem.' vyslovila som po chvíli.
'Za čo?' opýtal sa ma.
'Že si ma sem vzal, že sme spolu, že ma ľúbiš a hlavne za to, že si tu so mnou.' začala som menovať, no to si ma už on otočil a pobozkal ma, tak krásne a dlho, že som chcela aby sa to nikdy neskončilo.
'To skôr ja tebe by som mal ďakovať.' povedal napokon.
'Milujem ťa.' odpovedala som mu len a opäť ho pobozkala.
'Aj ja teba milujem.' povedal. Pobudli sme tam ešte dlho. Pofotili sme nielen seba ale aj Paríž a všetko, čo sa len dalo. Potom sme zišli dole, nasadli do auta a viezli sa ulica nočného Paríža.
'Ideš domov?' spýtal sa.
'K tebe.' odpovedala som mu jednoslovne a usmiala sa. Tiež sa spokojne usmial na chvíľu mi stisol ruku, kým sme stáli na červenú. Potom, čo sme sa dostali k hotelu sme hneď vybehli hore a po dlhom čase prežili krásnu noc s tým druhým..