Ours 33

Tak a máte to tu. Zase raz ďakujem za zdieľanie :) Pridávam až dnes, keďže som sa v predošlé dni akosi k tomuto nedostalo, ale konečne som niečo napísala a pridávam. Opätovne však zase ja zdieľam blog http://lazblogabout1d.blog.cz/ ktorý majú Zuzka s Lenkou ;) V ankete zatiaľ vyhráva Harold, tak to, aby som začala písať... but now, Enjoy it! And please coments :)

K nám sme dorazili čosi po 16tej a práve, keď sme vchádzali do bytu, tak sa z dverí vyvalil ocko, ktorý sa zase kamsi ponáhľal. Lepšie povedané ponáhľal sa do reštaurácie. S Liamom sme mu len pozdravili a už utekal preč. Následne sme vošli do bytu a prešli do obývačky, kde sme našli rozvaleného Chrisa ako sa zas a znova napcháva.
'Ahoj bráško, mamka tu nie je?' spýtala som sa, keď som vošla do obývačky.
'Čaute, nie šla na nákup.' povedal a naďalej sledoval Simpsonovcov práve bežiacich v televízií.
'Okay, tak keby niečo sme v izbe.' povedala som a on len prikyvoval. Liamovi som naznačila, aby šiel za mnou a on poslušne prikývol a šiel. Zavreli sme sa v izbe a ja som premýšľala, čo budeme robiť.
'A teraz?' opýtala som sa po chvíli.
'Čo a teraz?' nechápal Liam.
'Nič len rozmýšľam, čo budeme robiť.' povedala som a usmiala sa naňho.
'Ja by som aj o niečom vedel.' povedal Liam a pritiahol si ma k sebe. Bozkával ma a pomaly sa so mnou posúval k posteli.
'Liam...' snažila som sa ho prerušiť, no on neprestával.
'Nemôžeme je tu Chris.' dopovedala som len čo sa mi podarilo na chvíľu odtiahnuť.
'Je v obývačke.' zamumlal a pokračoval.
'Môže sem kedykoľvek prísť.' oponovala som mu, no nemôžem poprieť, že sa mi to nepáčilo.
'Zamkneme sa.' a opäť pokračoval.
'O chvíľu príde mamka.' upozornila som ho a on sa konečne odtiahol.
'Začínam mať pocit, že už som mnou nechceš spať. Urobil som niečo vtedy zle? Alebo si to nechcela?' začal zo seba sypať otázky a ja som naňho zarazene pozerala.
'Vážne si myslíš, že som vtedy s tebou spala len preto, že si chcel?' opýtala som sa neveriacky.
'Nie, prepáč ak som sa ťa dotkol, ale pochop chýbaš mi.' povedal a chytil ma za ruku.
'Nič si nespravil zle a ja som to chcela, ale teraz pochop, že na to nie je vhodná chvíľa.' povedala som a len, čo som to dopovedala sa v mojich dverách zjavila mamina hlava.
'Sophie, si doma? Poď mi pomôcť s nákupom.' povedala skôr než zaregistrovala Liama.
'Ou...Ahoj, ty si už tu?' povedala, keď si ho všimla.
'Áno, prileteli sme ráno, chcel som Sophie prekvapiť, preto som jej povedal, že priletím až večer.' povedal a usmial sa na mamku. Tá sa tiež len usmiala a zmizla.
'Poď ideme po ten nákup.' povedala som mu a ťahala ho dole k autu. Zvali sme všetky tašky a kufor zavreli. Dotrepali sme to všetko do kuchyne a povykladali na správne miesta.
'No vidíš, predstav si ak by nás pri tom mamka prichytila.' povedala som, keď som zavrela dvere od izby a zvalili sme sa na posteľ.
'Mala si pravdu, prepáč.' povedal a pozrel sa na mňa psími očami.
'A čo za to?' spýtala som sa. On ani neodpovedal a opäť ma začal bozkávať, no už nie tak ako predtým.
'Buď pripravená o siedmej po teba prídem.' povedal, keď sa po dlhej dobe odtiahol a zmizol v dverách. Ešte som počula ako zdravil mamke a už ho nebolo. Tak ten ma teda vie zaskočiť. A kamže to pôjdeme? Ani som sa ho nestihla opýtať na to, že čo si mám obliesť, no snáď bude moja voľba správna. Nakoniec som však čosi vyhrabala. Narýchlo si dala sprchu, obliekla sa, upravila a o 18:45 som vyšla z izby.
'Ty sa niekam chystáš?' opýtala sa s údivom mamka.
'Idem von s Liamom.' odpovedala som jej zatiaľ, čo som si naliala trochu čaju.
'A kedy sa vrátiš domov?' opýtala sa po chvíli.
'Asi budem spať u Liama, teda ak môžem.' doplnila som po chvíli, keďže som nevedela maminu reakciu.
'Ale dávajte si pozor.' povedala, no to už zvonil Liam a ja som mu bola nemierne vďačná, že skonči tento trápny rozhovor a ani nechcem vedieť ak by to pokračovalo.
'Ahoj láska.' povedala som, keď som nastúpila do auta k Liamovi.
'Ahoj.' nahol sa a dal mi bozk.
'Tak kam ideme?' povedala som, keď sme takto zotrvali už dlho.
'Sama sa dozvieš.' povedal a naštartoval a šli v ústrety Paríža. Prešli sme okolo Víťazného oblúka, Champs-Elyseés, no ešte stále som neprišla na to kam idem až keď sme zastavili neďaleko Eiffelovky mi to docvaklo. Liam vystúpil, otvoril mi dvere, následne zavrel a ruka v ruke sme sa vybrali pod Eiffelovku. No keď som zbadala ten rad, hneď mi úsmev zmizol z tváre.
'Čo a stalo, že si tak posmutnela?' opýtal sa ma Liam, keď si to všimol.
'Ale nič.' neodvážila som sa mu povedať prečo.
'Určite?' prikývla som. Chytil ma za ruku ťahal ma k vstupu pre rezervácie. Potom čo si o čom si pohovoril s jedným pánom nás ten pán pustil ďalej a onedlho sme sa ocitli pri vstupe do výťahu.
'Ako to?' opýtala som sa s úžasom.
'Niekedy je byť hviezdou výhoda, ale to málo kedy.' povedal a usmial sa. Konečne som sa usmiala aj ja, ale to už prišiel výťah a mi sme mohli nastúpiť. Keď sme sa pohli silno som stisla Liamovu ruku a on si viac pritiahol k sebe. Najedli sme sa a potom sme sa vybrali až úplne hore. Opäť som silno stískala jeho ruku a čakala kedy zastaneme. Vystúpili sme a pobrali sa k zábradliu. Tu hore bolo zima a tak mi Liam cez plecia prehodil svoje sako a objal ma zo zadu.
'Ďakujem.' vyslovila som po chvíli.
'Za čo?' opýtal sa ma.
'Že si ma sem vzal, že sme spolu, že ma ľúbiš a hlavne za to, že si tu so mnou.' začala som menovať, no to si ma už on otočil a pobozkal ma, tak krásne a dlho, že som chcela aby sa to nikdy neskončilo.
'To skôr ja tebe by som mal ďakovať.' povedal napokon.
'Milujem ťa.' odpovedala som mu len a opäť ho pobozkala.
'Aj ja teba milujem.' povedal. Pobudli sme tam ešte dlho. Pofotili sme nielen seba ale aj Paríž a všetko, čo sa len dalo. Potom sme zišli dole, nasadli do auta a viezli sa ulica nočného Paríža.
'Ideš domov?' spýtal sa.
'K tebe.' odpovedala som mu jednoslovne a usmiala sa. Tiež sa spokojne usmial na chvíľu mi stisol ruku, kým sme stáli na červenú. Potom, čo sme sa dostali k hotelu sme hneď vybehli hore a po dlhom čase prežili krásnu noc s tým druhým..

   

Ours 32

Wuuuuuááááhaaaa! Nad 300 návštev za deň?!? :O Nenormálne ste ma potešili a hlavne Dominika, vďaka za zdieľanie, veľká vďaka veľmi si to cením. Nevieš si predstaviť jak si ma potešila. Veľmi Ďakujem ♥ Napíš mi prosím do komentu svoju stránku na FB ;) A keď už ste ma tak potešili, tak som vám aj časť napísala, aj ke´d možno, nie tak dobrú, but Enjoy it! :)

Sophie

Je 26teho apríla, čo znamená, že už dnes večer prídu chlapci do Paríža. Neskutočne sa teším, keď Liama konečne vystískam a vybozkávam, no teraz musím vstávať, idem do školy.

Dobré ránko láska! :* prišla mi esemeska od Liama. Hneď ako som si to prečítala som sa pousmiala a vbehla do kúpelne, aby som sa umyla. Keď som z nej vyšla odpísala som Liamovi a začala prehrabávať skriňu a vyberať, čo si oblečiem.
Po dlhom pobyte v izbe som sa dostala do kuchyne, kde na mňa čakali raňajky v podobe bagety a čajíka, ktorý som s radosťou prijala.
'Oci? Ty dnes nepracuješ?' opýtala som sa prekvapene, keď vošiel do kuchyne.
'Ale áno, ale dnes musím niečo vybaviť, tak ťa rovno hodím do školy.' povedal a chystal si veci.
'Óóó dokedy budem mať takéto výhody?' spýtala som sa s údivom.
'Len dnes ráno.' povedal a zasmial sa.
'Hmmm...Vďaka, tati.' on sa zasa len zasmial a ponáhľal ma k odchodu, keďže som ešte stále jedla moju bagetu. Desiatu, ktorý mi tiež pripravil som hodila do tašky a spoločne s bagetou v rukách som nastúpila do  auta, v ktorom som ju celú zjedla, bez ohľadu na to, že až ľuďom na okolo tiekli slinky.
'Ahoj Sophie!' zvolala Kim, keď ma videla ako som vošla do sály.
'Ahoj Kim!' zvolala som veselo a objala ju. Kim, celým menom Kimberly Finn je osoba, s ktorou som si na tejto školy najviac sadla a môžem povedať, že sa z nás stali celkom dobré kamarátky.
'Tak ako?' spýtala sa.
'Dobre, čo ty, čo sa chystáš robiť cez víkend?' spýtala som sa.
'Tiež v pohode a cez víkend sa ani budem učiť náuku, keďže nás čaká tá písomka.' dopovedala s otráveným výrazom, no to už vošla do sály profesorka a my sme zaujali svoje pozície.
Práve dozneli tóny poslednej skladby na dnes a všetci sme zaujali záverečné pozície. Všetci si začali brať veci a odberali sa do šatní. Práve som chcela odísť aj ja, no pri dverách som si niekoho všimla. Len tak ležérne opretého o zárubňu ma sledoval.
'Liam.' vyšlo zo mňa zarazene.
'Liááááááááááám!' skríkla som a rozutekala sa jeho smerom, keď som si uvedomila, kto tu je.
'Sophie, chýbala si mi!' povedal, keď ma zovrel náručí.
'Ty mne viac!' povedala som a konečne som si vyslúžila, ten bozk, na ktorý som čakala 4 mesiace. Hneď na to ma opäť objímal a opäť bozkával.
'Ehmm...' odkašľal si niekto pri nás. Obaja sme sa strhli a obzreli sa, kto nás to ručí.
'Prepáčte pani riaditeľka.' povedala som a odtiahla sa od Liama.
'To je v poriadku, vidím, že ste sa dlho nevideli.' povedala a chystala sa na odchod.
'Dobrý deň, pani Stomster, som Liam Payne, volal som vám vtedy ohľadom Sophie.' začal Liam.
'O áno...teší ma mladí muž.' podala mu ruku.
'Ja chcel som sa vás spýtaˇ, či dnes už Sophie nemôžem vziať preč.' spýtal sa opatrne.
'No, že ste to vy a že je Sophie taká šikovná, tak máš dnes už voľno.' povedala a usmiala sa na nás.
'Vďaka, pani riaditeľka.' stihla som na ňu zavolať ešte pred tým, než odišla. Potom som sa rýchlo osprchovala obliekla a vyšla k Liamovi a spoločne ruka v ruke sme sa vybrali v ústrety Paríža.
'A kam teraz?' otočila som sa s úsmevom na Liama.
'To by som chcel vedieť aj ja!' povedal a zasmial sa.
'Tak na čo si ma potom vypýtal zo školy?' povedala som naoko urazene, no v podstate som si ho len tak doberala.
'Nehovor mi, že sa ti nepáči to, že tam nie si!' povedal a nosom sa čuchol a ten môj.
'A čo ak poviem, že som....' nedokončila som.
'Tak spravím toto.' prerušil ma a vášnivo ma pobozkal.
'Ja potom zmením názor.' povedala som a opäť sa pritisla k nemu. Potom sme pokračovali v ceste a zapadli sme v prvej reštaurácií, v ktorej bolo voľné miesto, keďže bol čas obeda. Objednali sme si a najedli sa do popuku až sme len tak oddychovali na stoličke a popíjali teplý čajíček.
'Ideme k nám?' spýtala som sa po chvíli.
'Hmmm....nie, niekde ťa vezmem.' povedal a usmial sa.
'A kam?' vyzvedala som.
'Nebuď taká zvedavá a nechaj sa prekvapiť.' povedal, vstal, zaplatil potom ma chytil za ruku a stopol prvého taxíka, ktorý tadiaľ prešiel. Viezli sme sa kdesi do obývanej časti. Vystúpili sme pred jednám z komplexov a vyviezli sa na štvrté poschodie. Liam následne zazvonil na dvere.
'Kto je?' ozval sa slabý výkrik z druhej strany dverí.
'Ja.' zakričal Liam a už bolo počuť otváranie dverí.
'Liááám a Sophiéééé!' skríkla, keď chcela skočiť na Liama a skočila rovno na mňa.
'A mňa nevystíškaš?' spýtal sa smutne Liam.
'Jasné, že hej!' povedala a už stískala pre zmenu jeho.
'Ahoj braček, Sophie!' pozdravila nás Ruth a objala nás. Následne nás usadila do obývačky, kde nám malá Sophie predvádzala kadečo a my sme sa dosť dobre nasmiali. Pobudli sme tam ešte dve hodiny a potom sme sa pobrali k nám.

Ours 31

Také omáčky bez ničoho, no posúvam sa. Je to len taký opis pocitov či jak to nazvať, ale ďalšia časť už bude riadna, keďže som to posunula, dúfam, že tie omáčky prežijete. Aj u vás tak krásne sneží? :3 Včerajší deň, ci ta to bola pecka! Och....Enjoy it! :)

Potom, čo som sa vrátila do Paríža mi Liam poslal adresu školy, na ktorú mám nastúpiť. Rodičia boli spočiatku zaskočení a trocha proti, že ako to, že ja tancujem, no väčšmi tým, že som to prijala, no čo som mala robiť? Nakoniec mi to však schválili, za čo im bola nesmierne vďačná a aj napriek tomu, že mi chýbal Liam mi to vyčarilo úsmev na tvári. Hneď na druhý deň som si privstala a vydala sa na adresu, ktorú mi poslal. Doviedla ma k starej zachovanej budove, až sa mi to zdalo trochu čudné. Hneď ako som vošla som zbadala vrátničku a tak som sa jej opýtala na riaditeľku školy ako som sa stihla vopred informovať. Naviedla ma na správnu cestu a ja som nakoniec trafila. Tam som zastihla sekretárku, ktorá mi povedala že má pani riaditeľka očakáva. Posledný krát som sa nadýchla a zaklopala som na mohutné drevené dvere, za ktorými by mala sídliť pani riaditeľka.
'Vstúpte!' počula som s druhej strany a tak som stlačila kľučku a pomaly vošla dnu.
'Dobrý deň, pani riaditeľka. Volám sa Sophie Martin a mala...' začala som, no prerušila ma pani riaditeľka.
'Dobrý Sophie. Áno viem, kto ste už vás čakám. Posaďte sa.' ukázala na kreslo pred jej stolom. Pohodlne som sa usadila v kresle a čakala, čo bude ďalej.
'Volal nám pán Payne a žiadal nás, aby sme vás zaradili medzi normálnych žiakov, tak tiež hovoril, že   ste veľmi dobrá, no potrebujete doučiť. A tak sme sa rozhodli, že vás zaradíme k prvákom, no budete mať špeciálny študijný plán, teda aspoň na teraz.' na chvíľu sa odmlčala.
'A aký bude ten študijný plán?' zaujímalo ma.
'V podstate celý deň strávite v sále. Spolu so spolužiakmi, no keď sa oni odoberú na teoretickú časť vy budete v sále stále s nejakým s vyučujúcim tanca, aby ste sa zdokonalili. Verím, že ste šikovná a teoretickú časť sa doučíte doma, teda aspoň dovtedy, kým nebudete na rovnakej úrovni.' týmto ukončila nás rozhovor. Povedala, že na dnes to je všetko, ukázala mi skrinku, dala mi učebnice a nakoniec mi povedala, že sa uvidíme zajtra.
Hneď na druhý deň som sa zoznámila s celou triedou a musím povedať, že to boli na prvý pohľad fajn ľudia. A ak aj mal niekto s niekým problém, tak sa s ním nestretával, no keď musel bol milý a to sa mi tu páčilo. V sále som to ťahala každý deň a každý deň sa mi to zdalo, lepšie a lepšie, dokonca to vraveli aj profesori. Neraz sa na mňa prišla pozrieť pani riaditeľka a rozhodla, že od apríla už budem chodiť ako normálna žiačka a nie ako žiačka s vlastným učebným plánom. Liama to tiež potešilo a písal mi esemesky každý deň, keďže nie vždy mi stihol zavolať aj vďaka môjmu učeniu, no zvládame to a zajtra by mali chalani priletieť tu do Paríža, kde budú mať koncert. Ani sama neviem popísať ako veľmi sa na nich teším no najviac na Liama. Čo je pochopiteľné.

Liam
Hneď čo som sa vrátil do Londýna som vybavil Sophie školu, zbalil sa a večer sme už leteli do Ameriky. Už vtedy mi chýbala a to bol ešte len začiatok. Myslel som na ňu stále, no voľného času bolo málo, ale aj tak som jej písal každý deň ako som len mohol. Často sa mi podarilo zavolať jej čomu som sa nesmierne tešil, keďže som počul jej hlas alebo ju videl cez webku. Musela sa veľa učiť, no aspoň bola zamestnaná školou a nemusela sa trápiť bezo mňa, aj keď mi chýbala. Videl som na nej, že je šťastná z tej školy a ja som bol o to rád, že je šťastná. Stále mi rozprávala ako ju chvália a ako sa jej darí. Vedel som, že to je to čo ju napĺňa a to čo ju pre ňu to pravé a ja som ju v tom podporoval. Potom som jej zas ja rozprával o chalanoch a o koncertoch a tom neskutočnom množstve fanyniek, akcií a všetkom čo sa okolo mňa deje. Bola rada, že sa nám darí, no vždy keď sme sa lúčili bola smutná. Aj ja som bol, no stále som sa nejako premohol a hľadal tie správne slová, aby nebola taká smutná.
A tiež som vám zabudol povedať, že sa deň potom objavili fotky z letiska, keď ma vyprevádzala. Počas celej Ameriky som nič nepotvrdil ani nevyvrátil,  nechal som ich čakať. Čakal som na Paríž, tam sa to dozvedia až tam. Bude to prekvapenie nie len pre nich, ale aj pre Sophie. Vedela o tom aj ona, no neviem, či znesie to čo nastane potom. Budem to musieť ešte nejak premyslieť.
Zajtra sa totiž vraciame do Paríža. Do mesta kde som spoznal svoju lásku. Moju sladkú Sophie...

Fotka vyjadruje skôr moje pocity ako poviedka, but I love walking in the winter! ♥

Ours 30

V celku čudný deň. Veľmi šťastná z kompára, zamrznutá jak dedo mráz a to najpodstatnejšie zmätená ako ešte nikdy a to už je čo povedať :'( But Enjoy it! :)

Ráno som sa zobudila v jeho tesnom objatí. Ešte spal a tak som len z nočného stolíka vybrala mobil a skontrolovala čas. 10:13. No super, zaspali sme.
'Liam, zlatko vstávaj!' budila som ho, no ani tak ani tak nezobudil sa.
'Liam, zaspali sme vstávaj!' už som pomaly kričala a on sebou ešte stále nepohol. Zrazu sa však prevalil na mňa a bozkával ma.
'Liam, musíme ísť!' povedala som pomedzi bozky.
'Mne sa nechce, chcem ostať tu a s tebou!' povedal a neodtrhol sa odo mňa.
'Ja viem, ani mne sa nechce, no keď musíš.' povedala som a vstala som z postele.
'Koľko je vlastne hodín?' spýtal sa Liam a tiež vstal.
'10:21.' odpovedala som, zatiaľ čo som na seba natiahla šaty zo včera.
'Hmmm.....ešte, že som už zbalený.' povedal a zívol si.
'Tak to máme fakt šťastie, že sme sa už vopred zbalili. Každopádne ja mám ešte čas.' aspoň trochu som ustlala paplóny a ešte raz sa poobzerala, či máme všetko. Nakoniec som sa obula a vyšli sme vonku. Nešli sme však k východu. Liam zabočil do reštaurácie.
'Neponáhľame sa?' zdvihla som obočie.
'Nie, raňajky v pohode stihneme.' povedal a žmurkol na mňa. Chytil ma za ruku a ťahal k stolu.
'Tak čo si dáš?' usmial sa na mňa spoza jedálneho lístku.
'A ty?' vrátila som mu to.
'Ja si dám to čo ty!' prinútil ma k výberu.
'V tom prípade si dám ja to isté čo ty!' víťazoslávne som naňho vyplazila jazyk, no to k nám už mieril čašník. Objednal nám typické anglické raňajky s čím som nemala problém, keďže som od včerajška dobre vyhladla.
'Dúfam, že som vybral dobre.' zaškeril sa, keď uvidel ako som sa do toho pustila.
'Lepšie si ani nemohol.' odpovedala som s plnými ústami a ďalej jedla. Po výdatných raňajkách Liam zaplatil a my sme sa mohli vybrať k auto, ktoré sa ani nepohlo z miesta, na ktorom bolo zaparkované. Domov sme dorazili niečo po 11tej a hneď sme sa aj rozlúčili. Ja som sa šla ukázať domov, že mi nič nie je a on si šiel po veci a samozrejme rozlúčiť sa s rodinou.
'Som domá!' zakričala som do útrob domu.
'Ale nehovor!' vyšla s kuchyne mama.
'Kde si bola doteraz?' spýtala sa zvýšeným hlasom.
'S Liamom.' povedala som a prešla som do kuchyne, kde stála babka.
'Ale čo ste robila a kde ste boli!' prišla za mnou.
'Boli sme sa prejsť a potom sa nám už nechcelo ísť domov, tak sme šli do hotela.' snažila som sa vysvetliť.
'Nerob zo mňa debila, ja viem veľmi dobre čo ste tam robili!' skríkla.
'Ale Elizabeth nekrč na ňu, veď si bola rovnaká.' uzemnila mamu babka.
'Ale...aspoň mohla zavolať.' povedala nakoniec.
'Ja zabudla som...prepáč.' povedala som napokon.
'Nie ty mne prepáč, že som na teba tak vybehla.' jej správanie ma prekvapilo.
'To je v pohode. Chápem ťa, bojíš sa o mňa.' usmiala som sa a vydala sa do izby. Obliesť si niečo pohodlnejšie ako tieto šaty. Hneď potom som zbehla dolu a vydala sa za Liamom. Nech s ním môžem byť čo najdlhšie. Práve nakladal kufre do auta.
'Už ideš?' spýtala som sa smutne.
'Musím.' povedal a zdvihol hlavu ku mne.
'Keď musíš.' povedala som skleslo.
'Ale no ták. Prosím nebuď smutná. Robíš mi to tak ťažké. Vieš, že ťa milujem najviac na svete a budeš mi chýbať, no prosím usmej sa kvôli mne.' povedal a bozkal ma.
'Nedá sa to, proste nemôžem na to ani pomyslieť. Tak veľmi ťa milujem, že to bez teba nevydržím. Už teraz keď som sa bola prezliesť si my chýbal. Neviem či to zvládnem.' stiekla mi po líci slza. On mi ju len nežne utrel a znova ma bozkal. Objímal ma tak silno, že som myslela, že ma rozpučí.
'Ehm...ideme?' vyšiela z domu Liamova mamka spolu s Ruth a Nicole.
'Jasné.' povedal Liam a odtrhol sa odo mňa.
'Sophie, poď s nami ak chceš.' zvolala Nicole.
'Tak teda dobre.' povedala som a nastúpila do auta k Liamovi. Celú cestu ma jednou rukou držal za ruku a druhou tak silno tisol k sebe ako by ma už nechcel nikdy pustiť. Na letisko sme prišli v časovom predstihu. Zatiaľ čo Liam vybavil posledné som vypila aspoň teplý čaj, keďže mi bola fakt zima. Potom čo sa vrátil silno objal obe sestry a mamku. Napokon podišiel ku mne a objal ma ešte silnejšie než doma.
'Budem sa ti snažiť písať a volať čo najčastejšie to pôjde.' povedal po chvíli.
'Sľúb mi len, že na mňa nezabudneš.' prehovorila som.
'Nezabudnem nikdy.' povedal a pobozkal tak vášnivo ako ešte nikdy.
'Liam, mal by si ísť.' napomenula ho mamka, keď ohlásili jeho let.
'Už idem.' povedal a vrátil sa ku mne.
'Milujem ťa, veľmi.' chytil moju tvár do rúk.
'Aj ja ťa milujem.' povedala som a posledný raz ma pobozkal, potom sa už odtrhol a vydal sa k vchodu. Posledný krát mi zakýval. Usmial sa a potom sa už stratil v lietadle. Slzy si už dávno našli cestu von a nevidela som pre nich ani poriadne na cestu. Nicole s Ruth ma objali a vydali sme sa k autu. Dorali sme domov, Rozlúčila som sa aj s nimi a šla som si zabaliť posledné veci. Večer sme už s mamou, ockom a Chrisom stáli na letisku a lúčili sa so statrkími, presne tak ako som sa predtým lúčila s Liamom...

Tu sa viac hodí Winter love, but text je super. :)

Ours 29

Sorry for waiting....Hope you'll enjoy it! :)

Dnes večer to bude na dlhú dobu náš posledný spoločný večer a už vám asi došlo akoby som to chcela využiť. Nech máme na seba aspoň nejakú spomienku, keď sa tak dlho neuvidíme. Vyzerá to na také tri mesiace. Koncom apríla majú koncert v Paríži a potom zase pokračujú a turné ukončia až v júni. Takže sa naňho môžem tešiť v lete. Dúfam, že aspoň už konečne pôjdeme na tú moju vysnívanú Eiffelovku. Veď to nie je normálne a pri tom som podotýkam rodená Parížanka! To sa musí zmeniť, ale teraz naspäť do reality. Ten týždeň zbehol rýchlo. Chlapci odišli späť domov, keďže sa s nimi neuvidia pekne dlho. Čo už aj taký je život piatich slávnych chalanov, ktorí tvoria svetoznámu skupinu One Direction. Liam trávil veľa času so mnou, ale hlavne zo svojou rodinou, keďže s nimi sa uvidí až v júni. Síce neviem, čo budem dovtedy robiť, keďže do školy nechodím. Snáď sa niečo nájde.
'Ahoj Liam, je hore!' počula som z dola. Hneď na to som počula ako mu praskajú kostičky na schodoch. Neváhala som ani minútu a vybehla som mu naproti, skočila som naňho, no to som asi robiť nemala. Nie žeby bol problém v tom ,že ma nechytil ale v tom, že neudržal rovnováhu a spadli sme na zem.
'Čo to tam vy dvaja stvárate?' prirútila sa babka spolu s dedkom.
'Vyrútilo sa na mňa tornádo, teta.' povedal so smiechom Liam.
'Ja som ti tornádo?' osopila som sa naňho.
'Nie, nie si len si mi ho pripomenula.' obraňoval sa.
'Tak, či tak si na vine ty, keďže si ma nechytil.' ďalej som ho naťahovala.
'Ja som ťa chytil!' oponoval mi.
'Ale neudržal si rovnováhu!' ale teraz som to už nezvládla a vypŕskla som smiechom. Babka len mávla rukou a vydala sa za dedkom. A my sme si až teraz uvedomili, že ešte stále ležíme na zemi a rehotáme sa.
'Neležme tu tak, ale poďme niekde.' zvolala som, keď mi došlo, že je posledný deň. čo je tu.
'A kam by si chcela ísť?' spýtal sa záhadne Liam.
'Užiť si posledný večer niekam a hlavne spolu!' povedala som celá natešená z dnešného večera.
'Tak ako chceš!' povedal a tiež sa zdvihol na nohy.
'Hádam si si nemyslel, že budem len tak ležať?!' spýtala som sa po chvíli. On len sklopil pohľad.
'Myslel.' povedal po chvíli.
'Tak si sa mýlil!' usmiala som sa naňho. Hneď na to som ho vzala za ruku a ťahala ho hore do mojej izby. Z kufra som sa pokúsila vyhrabať niečo vhodné, no bolo to ako hľadať ihlu v kope sena. Nakoniec som tam však našla vhodné šaty a obliekla sa. Liam na mňa len celý čas zízal, no nepovedal ani slova.
'Ideme?' opýtala som sa ho, keď som vyšla z kúpelne.
'Môžme.' povedal a postavil sa. Zišli sme dole a poriadne sa obliekli. Ešte som zakričala do útrob domu, aby sa nebáli a že neviem kedy sa vrátim.
'Si krásna.' pošuškal mi Liam, keď sme vyšli pred dom. Jemne som sa začervenala, ale nič som nepovedala.
'A ešte krajšia, keď sa červenáš!' pošuškal mi opäť. Ako to mohol v tej tme vidieť.
'Na takéto lichôtky by som si vedela zvyknúť.' pošepkala som mu späť.
'Tak to ťa potom nemusím do ničoho nútiť.' povedal a poriadne ma bozkal.
Onedlho sme zastavili pred jednom z miestnych klubov a keďže Liam je ta celebrita, tak nás aj hneď pustili do vnútra. Ani sme si neobjednali, keďže Liam piť nemôže a ja som to tiež ešte neskúšala. Vybrali sme sa hneď na tanečný parket a ja som sa po chvíli oddala hudbe. Liam sa pridal, no celý čas na mňa divne pozeral až mi to bolo blbé. Keď sme si sadli do boxu, hneď sama opýtal.
'Páni, odkiaľ vieš takto tancovať?' položil mi otázku.
'Vieš, že ja ani neviem. Už od malička ma to ťahalo.' povedala som s úsmevom.
'Prečo si mi nepovedala, že tancuješ?' spýtal sa.
'Lebo ja netancujem. Nikdy som nikde na hodiny nechodila.' odpovedala som.
'Mala by si.' povedal a usmial sa.
'Nemali sme na to peniaze a teraz už je neskoro.' povzdychla som si.
'Nikdy nie je neskoro. Ja ti tie hodiny zaplatím a to bude odo mňa taký darček na čas, čo sa neuvidíme.' povedal a stisol mi ruku.
'To ja nemôžem od teba žiadať.' pokrútila som hlavou.
'Je to z mojej vôle. Urob mi radosť.' povedal a ja som ho len na odpovedať pobozkala. Bozkávali sme sa tam už asi dosť dlho na to, že sme boli v klube.
'Ehm....mohli by ste s tým prestať? Ľudia si nemajú kde sadnúť a vy sa môžete ísť páriť niekam inam!'  povedal nám akýsi urastený chlap a my sme nechceli vyrábať problémy a tak sme sa zdvihli a odišli preč. Pred barom sme nasadli do auta, Liam naštartoval a zamieril domov. Ja som však dostala nápad.
'Liam, neodparkoval by si to tu niekde a neprešli by sme sa?'  pozrela som sa naňho.
'Hmm...rád, zaparkujem tu neďaleko je park hneď vedľa hotela.' povedal a zamieril tam. Ja som len ticho sedela a sledovala cestu. Okrem Liama zajtra odchádzam ja domov, lenže mne ide lietadlo až večer, jemu na obed.
'Vystupovať!' otvoril mi dvere Liam, ani som si nevšimla, že sme už tu.
'Vďaka, Sir Payne.' usmiala som sa a prijala jeho ruku. Vydali sme sa do parku a len tak sa flákali. Neskôr sme si sadli na lavičku a v objatí toho druhého vychutnávali spoločné chvíle.
'Milujem ťa, Sophie.' prehovoril do ticha Liam.
'Aj ja ťa milujem, Liam.' povedala som mu a po chvíli sledovania jeden druhému, prišiel priam nezastaviteľný súboj našich jazykov.
'Poďme do hotela.' povedala som mu cez bozky.
'Si si istá?' povedal, no neprestal.
'Istejšia som si nebola.' na chvíľu som prestala, no potom to začalo opäť. Ani sama neviem ako sme sa dostali k hotelu. Liam vybavil izbu a už sme sa viezli výťahom na ani neviem, ktoré poschodie. Rýchlo sme vošli dnu a len čo zaklapli dvere už zas sme boli prilepení na sebe. Postupne sa presúvali k posteli, strhávali zo seba oblečenie a ďalej vám už nemusím hovoriť...