Ráno som sa zobudila na teplo slnečných lúčov, ktoré na mňa svietili cez okno, hoci bola zima. Ja som prepásla aj oslavu Nového Roka a už som v ňom spolu s Liamom. Viem, že som to spôsobila ja, ale potom čo sme si to včera vysvetlili na to už nechcem myslieť. O chvíľu príde doktor a ten mi povie kedy budem môcť ísť domov, teda k babke. Aj keď viem, že sa nevrátim len k babke, ale do Paríža, domov. Ako to bude potom? Keď Liam odíde do Londýna a potom na turné? Ja sa vrátim do Paríža a zas budem žiť, ten nudný život? Rozídeme sa? Napadali ma otázky rôzneho typu, no vyrušil ma niečí hlas.
'Sophie!!' kričala mamka od dverí a hneď ma utekala objať.
'Čo si porobila? Vieš ako som sa bála!' hovorila, keď ma stískala.
'Musela som mami.' odpovedala som jej zatiaľ čo ma ona stískala.
'Ty naša super hrdinka!' smial sa ocko a tiež ma objal.
'Oci ty si prišiel, veď máš reštauráciu? Čo je s ňou?' začala som sa vypytovať.
'Musel som prísť, veď predsa šlo o moju dcéru. A reštauráciu som zveril mojim rodičom.' vysvetlil.
'A kde je Chris?' vypytovala som sa ďalej.
'Chris je u babky, keď sme šli z domu ešte spal a nechceli sme ho budiť. Príde neskôr spolu zo starkími.' vysvetlil mi ocko.
'Aha.' povedala som a zamyslela som sa nad dnešnou nocou. Nad tým ako tu bol Liam a ako strašne chcel, aby som sa prebrala. Bolelo by ma ak by nebol pri mne. Možno som vtedy utekala, ale ak by som ho tu nevidela ranilo by ma to navždy, no tešilo by ma to, že prežil, no ak by to neprežil, neprežila by som ani ja.
'Nad čím premýšľaš?' spýtala sa ma mama, čím ma vyrušila z mojich myšlienok.
'Ale nad ničím.' usmiala som sa na mamku.
'Videla som ako si bola mimo.' presviedčala ma, aby som jej to prezradila.
'Len mi niečo napadlo.' zaklamala som.
'Sophie, čo sa Liama týka nemusíš sa báť. On bol tu stále a to stále myslím doslovne. Chalani ho volali domov, no on spal tu, jediné čo mu nosili bolo jedlo. Chceme ti povedať, že sme veľmi radi, že si si našla, tak skvelého chlapca a prepáč nám to, keď sme ho vtedy nechceli pustiť dnu.' prehovorila mamka a ocko len prikyvoval.
'Ako si to vedela?' opýtala som sa jej s úsmevom.
'Ako som vedela čo?' spýtala sa naoko nechápavo.
'Že myslím naňho.' vysvetlila som.
'Ale prosím ťa si predsa moja dcéra!' povedala a usmiala sa. Neskôr prišiel Chris spolu zo starkími. Hneď skočil ku mne na posteľ a objímal ma. Vravel ako je rád, že som sa prebrala, no v jeho podaní to bolo viac než len čudné, no je to môj braček. Potom rozprával zážitky a rozosmieval ma. Ležal pri mne na posteli a mne bolo jedno, že mi zašpinil obliečku svojimi teniskami, ktoré si zabudol vyzuť. Veselo sme sa rozprávali až do príchodu lekára, ktorý mi oznámil, že už čoskoro budem môcť ísť domov. Táto správa ma síce potešila, no čo bude ďalej? Touto otázkou som sa ale nestihla zapodievať, keďže sa otvorili dvere. Bol v nich maco, ktorého držal Liam, hneď za ním sa vynorili štyri hlavy.
'Ahoj láska.' pozdravil ma Liam a pobozkal ma zatiaľ, čo maca prebral blondiak z kapely.
'Ahoj. Koho to máš zo sebou Liam?' spýtala som sa a otočila sa na chalanov.
'Toto sú chalani z mojej kapely, toto je Louis, toto je Niall, ten brčkatý Harry a tam vzadu je Zayn.' hovoril Liam a postupne ukazoval na chlapca v pruhovanom tričku, blondiaka, brčkatého a čiernovlasého. Všetci ma pozdravili a objali ma na uvítanie. Boli fakt milí.
'A toto je Ben.' povedal Louis a ukázal na maca v jeho rukách.
'A je pre teba!' usmial som sa a Louis jej ho podal.
'Od nás, aby ti nebolo nikdy smutno!' pokračoval Harry.
'A aby si na nás nezabudla!' pripojil sa Niall, no pokračovanie by ste čakali len márne. Všetci sme zastali pohľadom na Zaynovi, no ten na nás len nechápavo pozeral.
'Ak si myslíte, že budem pokračovať ste na omyle, už ste všetko vyčerpali!' zasmial sa.
'Ale Zayn, zas si to pokazil!' zvolal Louis, no Zayn mu len vyplazil jazyk a podujal sa ďalej hovoriť.
'Bol tu lekár?' opýtal sa ma Liam.
'Áno, bol, povedal, že ma čoskoro pustia.' snažila som sa povedať nadšene.
'To je super!' zvolal Harry.
'Aspoň už nemusíš trpieť tú nemocničnú stravu!' hovoril Niall, ktorý myslí na jedlo vždy a všade. Liam sa len usmial a ďalej to neriešil, no mňa to trápilo. Chalani sa ďalej vypytovali a bavili sme sa na rôzne témy. Bola to fakt veselá banda. Liam ma fakt skvelých kamarátov každý jeden z nich je výnimoční. Hneď mi prirástli k srdcu, no myšlienky čo bude ďalej nie a nie vymazať.
'My už asi pôjdeme.' zahlásil Harry.
'Choďte sa vyspať. Rada som vás spoznala chalani, fakt ste mi prirástli k srdcu.' usmiala som sa na nich a z každým som sa objala.
'Aj my sme ťa radi spoznali, už vieme prečo má Liam tak rád.' usmial sa Zayn a žmurkol na mňa. Len som sa nad ním zasmiala.
'Liam ideš?' spýtal sa Niall.
'Choďte už, prídem neskôr.' povedal a chalani odišli. Liam si sadol ku mne a objal ma.
'Ľúbim ťa.' povedal a dal pusu na čelo. Usmiala som sa.
'Aj ja ťa ľúbim.' odpovedala som mu a tiež som sa mu pokúsila dať pusu na čelo. Vyzeralo to síce smiešne, no podarilo sa.
'Ako to bude Liam?' opýtala som sa po chvíli ticha. Nechcela som to pokaziť, no nedalo mi to.
'Ako bude čo?' opýtal sa tvária, že nechápe.
'Nehnevaj sa Liam, ale ako to bude medzi nami, keď budem musieť odísť?' opýtala som sa ešte raz.
'Teraz máme ešte voľno, tak budeme spolu a potom budem s tebou, čo najčastejšie ako budem môcť. Aj keď spolu možno budeme málo a bude medzi nami diaľka, no moje city k tebe to nikdy nezmení. Navždy ťa budem milovať.' povedal a pobozkal.
'Aj ja ťa budem navždy milovať Payne.' povedala som a pobozkala ho.
'Nechcela by si bývať so mnou v Londýne?' prehovoril po chvíli.
'Liam, ja neviem, musím si to nechať prejsť hlavou.' povedala som a on len pokýval hlavou a usmial sa. Pevnejšie ma pritisol k sebe a ja som v jeho objatí zaspala.
