Holding you

Viem, že trochu neskoro, no keď už bolo tej Lívie, tak som to dopísala aj keď neskoro. Hodilo by sa skôr s Niallom, ale snáď nabudúce. Dúfam, že sa bude páčiť. Je to oficiálne moja prvá jednodielovka.  Enjoy it! ;)

Pekne oblečená v zimnom kabáte, zababušená do šálu a čiapky, no hlavne s darčekom v ruke som si kráčala chodníkom po zasneženom Holmes Chapel. Aj napriek stálemu sneženiu som s úsmevom na perách kráčala ďalej čím som sa stále približovala k cieľu mojej cesty. Išla som za ním. Pred pár dňami oslávil svoje 19. narodeniny a znova je o trochu starší než ja. Pousmiala som sa a kráčala ďalej, akoby som si zatiaľ neuvedomovala kam idem. Zazvonila som sa zvonček pri bránke, keďže je teraz slávny a len vďaka faninkám sa len ťažko dá dostať dnu, avšak dnes tu nebolo ani jednej, čo bolo nanajvýš divné. Z reproduktora na zvončeku sa ozval hlas jeho mamky a tá ma pustila dnu. Už párkrát som u nich bola. Jeho mamka a nevlastný otec sú strašne milí ľudia. Ak sa pýtate v akom sme vzťahu, tak vám môžem len s úsmevom povedať, že sme veľmi dobrí kamaráti, no v poslednom čase sa skoro vôbec nevídame a tak to všetko zlyhalo. No jeho rodičov som stretla minule v meste a oni ma pozvali k nim, že vraj ma dlho nevideli a ja sa nikdy nezastavím. Po dlhom presviedčaní ma zlomili a ja som napokon ani neviem ako pozvanie prijala a sľúbila im, že prídem. A teraz myslím, že je ten najvhodnejší čas a ja zabijem dve muchy jednou ranou. Dostala som sa k dverám a ani som nestačila zaklopať a už v dverách stále jeho mamka.
'Dobrý Anne, ako ste sa mali cez sviatky?' prívetivo som sa opýtala, keď ma objala.
'Ahoj, bolo nám dobre v kruhu rodiny.' usmiala sa a pustila ma dnu.
'Konečne si k nám zavítala! Uvarím ti čaj?' opýtala sa, keď som si vyzliekla kabát a zobula sa.
'Áno ďakujem, prišla som zablahoželať Harrymu.' snažila som sa o úsmev, no mám pocit, že sa mi skôr podarila čudná grimasa, keďže sa teta zasmiala a podišla k dverám do obývačky.
'Harry, máš návštevu!' zvolala a pokračovala do kuchyne.
'Ale veď ja už nikoho nečakám.' počula som z obývačky Harryho hlas ako sa blíži k dverám. Znervóznela som a keď som ho zrazu uvidela v dverách, nevedela som, čo povedať. On zostal tiež dosť zarazený a skenoval ma pohľadom.
'Hayley?' potichu vyslovil.
'Ahoj Harry...ja..prišla som ti zablahoželať.'  povedala som váhavo a spustila.
'Chcem ti popriať všetko len to najlepšie. Veľa zdravia, šťastia, aby sa ti aj naďalej darilo a faniniek pribúdalo. A nakoniec, aby si aj ty našiel tú pravú a s ňou aj lásku navždy.'  dopovedala som, dala mu pusu na obe líca a podala mu tašku s darčekom.
'Ďakujem, ako si vedela, že mám narodeniny?' opýtal sa s údivom.
'Vravel si mi to ešte v lete.' pousmiala som sa a on ukázal na dvere do obývačky. Následne sa zatváril, že premýšľa, no potom sa len usmial a chytil kľučku. Keď však otvoril dvere do obývačky dosť som sa zarazila. Na gauči sedeli všetci naši spoločný priatelia, no teraz snáď už len jeho. Všetci ma prebodávali pohľadom a razom zmĺkli . Dlhšie som to už nevydržala a utiekla som do chodby. Rýchlo si obula čižmy, kabát schmatla do ruky a vybehla som von.  Keď sa dvere zabuchli počula som ešte tlmený hlas ako kričí moje meno, no mne to bolo jedno. Kabát som rýchlo prehodila cez seba a utekala k bránke. Len čo som vyšla z očí sa mi spustili ďalšie a ďalšie potôčiky sĺz a ja som už ani nevnímala kam kráčam. Avšak vďaka ľadu, ktorý bol namŕznutý na neodhŕnutých chodníkoch spôsobil, že som spadla. Nechcelo sa mi ani postaviť a tak som tam ostala sedieť a v strede chodníka a ďalej plakala. Po chvíli som však ucítila ako ma niekto silno zovrel v náručí a následne vytiahol na nohy, no stále ma držal.
'Hayley, prečo predo mnou utekáš?' opýtal sa ma, no bola by som blázon ak by som z jeho hlasu nevycítila ten smútok.
'Nie, ja neutekám pred tebou, ja chcem len zabudnúť, len ujsť  pred spomienkami.' šepla som, no hlavu som neodvážila zdvihnúť a pozrieť sa do tých jeho krásnych očí.
'Ale veď to sú tie najkrajšie chvíle, ktoré som zažil a ty chceš na nich len tak zabudnúť? Len tak ujsť? A zabudnúť?' hovoril mi do duše.
'Pochop.....veľmi to bolí.' konečne som sa odvážila pozrieť do očí.
'Nie, nie... ty pochop mňa. Mám ťa naozaj rád a záleží mi na tebe, tak predo mnou neutekaj.' snažil sa nestratiť očný kontakt so mnou, no to sa mu darilo len veľmi ťažko, keďže som sklonila hlavu a opäť pozerala do zeme.
'Alebo ty...ty ma nemáš rada?' opýtal sa.
'Ja.....' začala som a ani sama som nevedela ako mám pokračovať. Nemala som ho len rada. Bol pre mňa ďaleko viac ako mal byť. Zašlo to príliš ďaleko.
'Aha....že mi to nedošlo skôr.' sklamane vstal a kráčal preč. Vzďaľoval a mne sa znova spustili slzy a znova pre neho. Ani neviem ako som vstala a dotackala sa domov, no hneď som padla do teplých perín a odmietala som odtiaľ vyliezť.
Od vtedy čo som ho naposledy a ak nešťastne videla uplynuli celé tri mesiace a ja som sa z toho ešte stále nespamätala, no nemohla som byť stále doma zavretá v izbe aj keď som tam trávila všetok svoj voľný čas. Každý deň ten istý stereotyp, ale nevnímala som to. Nevnímala som nič len to aká som bola hlúpa, že som tam ja vôbec šla.
Mamka ma poslala do obchodu na nákup a tak som radšej neprotestovala a šla som skratkou cez park. Keď som ním však prechádzala, niekto zvolal moje meno.
'Hayley?' začula som. Nesmelo som sa otočila a aj keď som ten hlas spoznala neverila som, že volá práve na mňa. Áno uvidela som ho, Harryho, v ruke držal gitaru a hoci nebo najlepší gitarista začal brnkať akési akordy a po chvíli začal spievať.

'Hayley, ja viem, že som možno nemal povedať to, čo som povedal a nemal som ťa tam len tak nechať a už vôbec som ťa tu v Holmes Chapel nemal nechať samú, no prosím prepáč mi to všetko a je ešte niečo, čo musíš vedieť. Vtedy keď som ti povedal, že ťa mám rád trocha som klamal, pretože ja ťa nemám len rád, ale ja ťa milujem, priam ťa až zbožňujem.' povedal, keď dospieval, ale to stál len niekoľko krokov odo mňa.
'Harry, ja..... vedela som už vtedy, ale keď si povedal rád, že ma máš rád, tak som ostala sklamaná, lebo ja som už vtedy vedela, že ťa ľúbim.' vyslovila som.
'Čo si to povedala?? Zopakuj to!' prekvapene na mňa pozeral Harry.
'Milujem ťa, Harry!' skríkla som a konečne som padla do jeho otvorenej náruče. Dvihol ma a aj napriek gitare ktorú mal za chrbtom sa so mnou šialene točil. Keď ma zložil na zem konečne svoje pery pritisol k tým mojím a ja som konečne pocítila, čo som tak dlho potrebovala....

Ours 35

Ďakujem všetkým za krásne komentáre k minulej časti. Hlavne Blue Dein (prepáč neviem tvoje meno) je to fajn, keď vám napíše niekto, kto tiež píše. Hneď si idem pozrieť tvoj blog :) A taktiež dávam do vedomia blog, ktorý vlastní Lauč http://swagandfashionsk.blogspot.sk Určite si ho pozrite, je super! Enjoy it! :)

Hi guys! I'm Lucy and I've got a question to Liam. Kto je to dievča, ktoré sme za posledné dni vídali po tvojom boku? Potom, čo som ju počula sa mi ešte niekoľkokrát počula ako ozvenu v mojej hlave. Hneď som sa však spamätala a svoj pohľad obrátila na Liama. Na jeho tvári som spoznala neistotu a pohľadom zablúdil ku mne. Ak hľadal odpoveď u mňa, tak ju nenašiel, keďže ani ja sama som ju nepoznala. Nikdy sme sa na túto tému nebavili, veď sme ani nemali dostatok času. Po chvíli začali fanúšičky kričať, že chcú počuť odpoveď. Liam sa strhol, čosi pošepol Niallovi a zdvihol mikrofón k ústam.
'Popravde som už pár dní premýšľal nad tým, čo vám poviem, keď mi dáte túto otázku. Dokonca som  sa jej  na to ani nestihol opýtať, ale dúfam, že to čo teraz spravím nenahnevá ani ju a ani vás.' hovoril zatiaľ, čo Niall niekam odbehol a všetci s napätím čakali na ďalšie slová.
Liam sa ohliadol do publika a zase zamieril ku mne. Opäť ma poctivo sledoval akoby chcel vyčítať odpoveď  z mojich očí, pohybov a celkového výrazu.
'Sophie, poď so mnou.' ozval sa zrazu pri mne Niallov hlas a už ma kdesi ťahal.
'Niall, počkaj, kde ma to vedieš?' podarilo sa mi ho zastaviť.
'Za Liamom.' povedal a opäť ma ťahal.
'Ale veď ja tam nemôžem ísť!' zastavila som ho.
'Robím, čo mi povedal Liam, tak poď a potom si to s ním vyriešiš.' povedal, keď sme boli skoro na pódiu.
'Počkaj tu, nie že utečieš!' zasmial sa a vydal sa na pódium aj on. Liam na naňho spýtavo pozrel on len prikývol a kývol hlavou k zákulisiu.
'Rád by som vám predstavil MOJE dievča, ale najprv vás chcem poprosiť, aby ste rešpektovali a neposielali jej nenávistné správy. Pochopte, že ja ju milujem a to, že vy budete proti to nezmení. Ak ma máte radi a chcete, aby som bol šťastný, tak ju rešpektujte a neubližujte jej.' prehovoril Liam a mne sa do očí tisli slzy. Tak krásne to povedal, že som sa už nebála priznať a zverejniť náš vzťah. Bola som viac než len presvedčená, že ma ľúbi a že je to obojstranné.
'Tak nám ju už predstav!' počula som výkriky z hľadiska. Liam zdvihol pohľad a smelo vykročil ku mne. Počas toho sa na mňa krásne usmieval a ja som mala zase raz pocit, že som sa doňho už tisíci krát zamilovala.
'Poď so mnou.' povedal a silno mi zovrel ruku.
'Takže Directioners, toto je Sophie, moje dievča a strašne veľmi ju milujem.' povedal Liam a zadíval sa na mňa, len som sa naňho šťastne usmiala a ďalej sme si pozerali do očí, až sme zabudli, že sme na pódiu.
'Pusu, pusu, pusu!' začala skandovať celá aréna a my sme sa prebrali z tranzu. Liam sa usmial a približoval sa ku mne až ma chytil do náručia a pobozkal. Všetci začali hučať a fanúšičky si to nezabudli všetko natočiť.
Potom sme sa od seba odlepili, pozdravila som fanúšičky a radšej odišla z pódia, aby mohli chalani v pohode dokončiť koncert. Ešte stále otrasená som sa vrátila k El.
'Hm dievča, ty máš šťastie, Liam ťa fakt ľúbi, takto ma nepredstavil ani Louis.' zasmiala sa a poriadne ma objala.
'Ďakujem, no ešte stále som potom otrasená. Liam zajtra odchádza a ja ostanem napospas tomu všetkému sama.' povedala som trochu skleslým hlasom.
'Neboj, to zvládneš. Ja som to tiež musela zvládnuť a naďalej sa to snažím zvládať a ak chceš tento týždeň by som mohla ostať v Paríži s tebou. Teda ak chceš.' usmiala sa.
'Nechcem ťa obťažovať a určite chceš byť s Louisom.' oponovala som jej.
'Ale prosím ťa, mám rada Paríž a keďže mám rada módu je to tu pre mňa ako stvorené. Zájdeme na nákupy a lepšie sa spoznáme, čo povieš?' nedala sa El.
'Tak dobre, ale ja chodím do školy.' pripomenula som jej.
'Ja si aj tak zvyknem rán pospať.' žmurkla na mňa a obe sme sa ďalej venovali koncertu, kde chalani spievali jednu z mnohých pesničiek.
Potom, čo chalani dospievali poslednú pesničku sa s Directioners patrične rozlúčili a pobrali sa do zákulisia. My sme El sme sa vybrali hneď k nim, no najprv sme sa museli pretlačiť cez celý tím. Len čo sa nám to poradilo a už sme zahliadli chalanov, hneď sme sa k nim rozbehli.
'Boli ste skvelí!' zvolali sme s El naraz.
'Poviete nám aj niečo, čo ešte nevieme?' spýtal sa s nosom hore Harry. My sme sa naňho len čudne pozreli na čo on vybuchol do strašného rehotu.
'Veľmi vtipné Harold.' poklepala ho po pleci El a zamierila k Louisovi. Ja som si to tiež zamierila k Liamovi a konečne ho objala.
'Že sa nehneváš, láska.' pošepol mi Liam.
'Za prvé na teba sa neviem hnevať a za druhé krajšie si to povedať už ani nemohol.' povedala som a pobozkala som ho.
'Dúfam, že vieš čo to teraz znamená.' povedal smutným hlasom Liam.
'Nejako to spolu zvládneme.' snažila som sa ho povzbudiť.
'Tak rád by som teraz s tebou zostal. Len teraz sa to dozvedeli a všetci to budú riešiť.' objal ma.
'El mi sľúbila, že tu so mnou tento týždeň ostane, tak budem s ňou.' usmiala som sa.
'Tak to jej musím ešte poďakovať.' povedal a znova ma pobozkal.
Po koncerte sa všetci kamsi podeli. Louis s El si šli ešte užiť Paríž a chvíle spolu. Zayn volal Perrie, že ako dopadol koncert. Nialla zase raz premohol hlad a tak vytiahol Harryho do nejakej reštaurácie na chutnú večeru. Harry trocha protestoval, no keď zbadal Liamov pohľad hneď sa pridal k Niallovi. A tak sme my mohli mať voľný večer.
'Tak kam teraz?' opýtal sa Liam.
'Hm...čo by si povedal na to keby sme sa previezli loďou po Seine?' napadlo ma.
'Skvelý nápad!' a tak sme sa vybrali k rieke, kde sme si ešte pred odchodom stihli kúpiť lístky a nasadli na loď. Spokojne a v tichosti sme si obaja vychutnávali nielen krásu Paríže, ale aj krásu toho času spolu.
'Ideš ku mne?' spýtal sa Liam, keď sme už kráčali po chodníku.
'Nie, ty ideš ku mne.' opravila som ho a on sa na mňa len spýtavo pozrel.
'Rodičia ťa chcú vidieť.' odpovedala som mu na nevyslovenú otázku a pobrali sme sa smerom k môjmu domovu. Keď sme dorazili mama nás vrelo vítala a otec navaril večeru. Celý čas sa niečo Liama vypytovali a stále začínali nové rozhovory. Keď už bolo veľa hodín a naši stále neprestávali postavila som sa, že si pôjdem ľahnúť. Liam ma však chytil za ruku.
'Počkaj, idem s tebou.' povedala a postavil sa.
'Ďakujem za večeru, veľmi mi chutilo a ďakujem, že tu môžem prespať.' prehovoril k rodičom. Oni len kývli a my sme sa mohli odobrať do izby, kde sme obaja spokojne v objatí zaspali.

Ours 34

Trochu dlhšia, ale to len preto, že som sa trochu rozpísala a že so dlh nič nepridala. Tak prepáčte, ale akosi som sa do toho zamotala. Dúfam, že ste mali krásne Vianoce a že sa všetky tešíte na Kiss you, tak ako ja ;) now....Enjoy it! :)

Ráno bolo jedno z najkrajších rán, ktoré som zažila. Bolo to iné ako vtedy pred tým než odišiel, dnešné ráno som aspoň mala istotu, že nikam neodchádza. Dnes síce neodchádza, ale zajtra už hej, no dnešný deň si nepokazím premýšľaním o tom, že zajtra opäť odchádza. Pohľad som otočila k nemu, kde som narazila na dve čokoládové oči, ktoré ma poctivo sledovali.
'Krásne ránko, láska!' povedal a prerušil medzeru medzi nami.
'Aj tebe, už dlh nespíš?' spýtala som sa ho, keď som sa odtiahla.
'Som hore už asi pol hodiny.' povedal len tak a opäť pokračoval v tom, čo som ja prerušila. Takto v posteli sme strávili ešte dobrú hodinku až dvere od našej izby rozleteli do korán a ja som sa, čo najrýchlejšie prikryla plachtou,aby nič nebolo vidno.
'Liáááám, vstávaj, volá ťa Paul!' skríkol Niall na celú izbu.
'Dobré ráno, Nialler!' povedala som a on ostal zarazené stáť.
'Počkať Sophie, ty si tu?..... Prepáčte, ak som vás....' začal koktať a dokonca sa aj začervenal.
'To je v pohode Niall, my sme už nespali. Nevieš čo chce?' spýtal sa Liam.
'Ehm...kto?' opýtal sa ešte stále vykoľajený Niall.
'Paul, veď si vravel, že ma volá.' povedal Liam zatiaľ, čo na seba nenápadne natiahol boxerky, ktoré ležali vedľa postele.
'Jáj, neviem, ja som bol na raňajky a tam ma stretol a povedal mi, že ťa mám za ním poslať.' povedal a ruky si dal do vreciek od riflí.
'Dobre, tak ja idem za ním. Sophie, počkaj na mňa ja som hneď späť a ty Niall, nie že ju budeš obťažovať!' hodil prísny pohľad na Niall a so smiechom odišiel preč.
My s Niallom sme sa ešte chvíľu pozerali na už zavreté dvere a vybuchli sme do veľké rehotu. Niall sa smial tak až sa zvalil na posteľ ku mne. Po pár minútach sme sa už ani nevládali smiať len sme kolo seba máchali rukami, čo spôsobovalo ešte viac smiechu.
'Tak ak si sa mala za ten čas? Máš niečo nové?' opýtal sa ma Niall, keď sme sa už obaja upokojili.
'Ani, vieš chodím do školy a už ma zaradili medzi ostatných!' oznámila som radostne Niallovi.
'Tak to určite pre ten tvoj veľký talent.' povedal a usmial sa. Rozprávali sme sa ešte o tom ako sa mali v Amerike a povedal mi aj pár vtipných zážitkov. Bolo už však veľa hodín a Liam sa nevrátil. Chcela som sa obliesť, no bol tu Niall a ja som bola nahá a nechcela som ho vyháňať.
'Ehm...Niall?' opýtala som sa, keď som už nevydržala. On sa na mňa len spýtavo pozrel.
'Nešiel by si sa pozrieť, kde je Liam?' opýtala som sa váhavo.
'Jasné už je tam nejako dlho.' povedal a postavil sa. Len čo sa mi stihol pozdraviť a ho nebolo. Ja som za ten čas rýchlo vyliezla z postele naša svoje spodné prádlo a rýchlo som si ho obliekla. Práve som našla tričko, keď sa dvere otvorili. Rýchlo som si pritisla k hrudi a pozrela sa kto to prišiel.
'Prepáč Sophie, ale zabudol....' zarazil sa Niall.
'Zabudol...som..si tu....mobil.' povedal a ukázal na posteľ. Rýchlo ho schmatol a už mieril k dverám.
'Ahoj a prepáč, že som ti tu vtrhol.'  povedal, keď zatváral dvere. Ja som sa len zasmiala a konečne sa obliekla. V kúpeľni som sa upravila, no to už prišiel Liam.
'Prepáč, že som musel odísť.' povedal mi, keď ma objímal zo zadu a bozkával na krk.
'To nevadí s Niallom sme mali srandu.' povedala som a zasmiala som sa na tej predstave.
'Hej? A čo ste robili?' opýtal sa ma.
'Ale nič, len mi tu potom vtrhol, keď som sa prezliekala, že si tu zabudol mobil.' zasmiala som sa.
'On ťa videl.....nahú?' opýtal sa.
'Nie, neboj sa, už som bola v tričku.' odpovedala som mu, aby sa nebál.
'Dobre a dnes večer na koncert prídeš, že? Pošlem pre teba Jonnyho.' rozhodol za mňa, no tak či tak by som tam šla.
'Ja by som prišla na taxíku.' prehovorila som.
'N to určite, cez fanúšičky by si sa nedostala.' povedal a zasmial. Ešte sme chvíľu takto zotrvali, no musela som ísť domov. Liam trval na tom, že ma zavezie Johnnyho, no prehovorila som ho, že stačí, keď po mňa príde večer a domov som si zobrala taxík.
'Som doma!' skríkla som, keď sa za mnou zatvorili dvere.
'Ale čo, naša dcéra prišla domov?' opýtal sa ma s údivom ocko.
'Kde si bola? A preč si nám o sebe nedala vedieť? Báli sme sa.' povedal, keď som vošla do obývačky.
'Oci, to stačí. Bola som s Liamom, nič sa mi nemohlo stať a hovorila som mame, že prídem až dnes. A ak dovolíte, nemohol by dnes Liam prespať u nás? Už zajtra odchádza.' povedala som smutným hlasom a hodila pohľad a lá psie oči, ktoré na ocka zaberajú.
'No dobre ešte, že máme veľký gauč.' povedal ocko a už sa zdvíhal, že odíde.
'Ocíí!' povedala som so smiechom.
'Tak dobre môže, ale nesklam sa Sophie.' povedal, no to som sa už naňho zavesila a on sa len smial.
'Neboj oci, už sa nesklamem.' objala som ho a už som pálila do kuchyne, kde nádherne rozvoniavalo. Konečne som sa poriadne najedla, keďže som dnes ešte nejedla. Akonáhle však môj zrak padol na hodinky, hneď som utekala d kúpeľne, kde som si konečne dopriala sprchu. Potom som sa postavila do izby a hľadala som niečo vhodné, čo by sa hodilo na dnešný večer. Rýchlo som sa obliekla, vlasy len tak zopla, jemný make up a už som bola hotová. Do malej kabelky som nahádzala potrebné veci a už som utekala dole, keďže už cez okno som videla ako dole stojí auto.
'Dobrý, vy ste Johnny?' opýtala som sa nesmelo, keď som zišla dole.
'Áno a vy musíte byť slečna Sophie.' povedal a otvori mi dvere. Ja som nasadla a počkala som, kým si sadne sa miesto šoféra. Počas cesty sme sa rozprávali a všeličom a dokonca sme si aj potykali. Arénu sme obišli zozadu a zadným vchodom sme vošli dnu. Na krk som dostala kartičku, aby som sa tu mohla voľne pohybovať bez toho, aby ma niekto zastavil. Johnny mi povedal kam ísť a ja som už o pár sekúnd stále pred dverami s nápisom One Direction. Vošla som dnu a len, čo ma zbadali, všetci ma milo privítali a hlavne poriadne vystískali. Niall sa spočiatku trocha červenal, no potom ho to prešlo.
'No nechajte je už.' povedal Liam a odháňal ich odo mňa.
'Ahoj láska.' povedala som a konečne som mu dala tu pusu, ktorú si prosil.
'úúúúúúú' začali chalani, no len čo na nich Liam vrhol svoj pohľad prestali a začali sa smiať. Až teraz som su všimla, že na gauči pri Louisovi sedí nejaké dievča a tiež sa smeje.
'Ehm....ja som Sophie.' prehovorila som k nej a bolo mi divné, že ja začínam konverzáciu.
'Ahoj, som Eleanor, ale volaj ma El.' povedala a objala ma.
'A hlavne, tykaj mi.' zasmiala sa.
'A ty si...?' spýtavo som sa na ňu pozrela, keďže mi akosi nedochádzalo.
'Jáj, prepáč chodím s Louisom.' povedala a usmiala sa naňho. Ja som len prikývla a zasmiala sa, že mi to nedošlo. Potom sa však chalani odobrali na pódium a my s El sme sa na nich pozerali z boku pod pódiom. Zaspievali zopár pesničiek, prezliekli sa. Potom odpovedali na pár otázok. Opäť zaspievali a keď odpovedali na otázky, jedno dievča im položilo otázku, ktorá mi vyrazila dych...

To be continued....

                                              Tá fotka je úplne úžasná ♥