V nemocnici som ostala ešte zopár dní. Liam bol stále so mnou a navštevovať ma chodili aj chalani. Boli tu aj mamka, ocko, starkí a samozrejme Chris. Dnes ma prepustia a ja čakám na Liama, keďže mi sľúbil, že po mňa príde. Od kedy sa to všetko stalo sa čoraz viac ľúbime a nevieme si predstaviť život bez toho druhého, no musím si zvykať keďže o týždeň odchádzam domov a Liam sa vravia do Londýna. Od vtedy, čo sa na pýtal na to, aby som šla do Londýna s ním sme sa o tom nebavili. Ešte som sa ani ja sama nerozhodla. Neviem, čo by na to povedali rodičia a aj tak sa Liam s chalanmi chystá na svetové turné, tak čo by som robila ja sama v Londýne? Zavretý v byte medzi štyrmi stenami? Táto predstava sa mi vôbec nepáčila. Ani trocha. V tom mi však napadol môj sen. Tanec. Mohla, teda mala by som to skúsiť? Vezmú ma vôbec? Asi by som sa mala najprv prihlásiť na kurz. Ale na to peniaze nie sú. No ak by som skúšala podľa vídeí na internete, možno by som sa zlepšila. Ešte o tom porozmýšľam.
'Ahoj, už si zbalená?' vyrušil ma z myšlienok Liamov hlas prichádzajúci od dverí.
'Ah..to si ty...Ahoj.' povedala som a dala mu pusu.
'Kto iný by to mal byť?' spýtal sa so smiechom.
'Och ty...veď ja ti to vrátim.' povedala som a buchla ho do ramena.
'Veľmi by som nefrajeroval, keďže by som ťa potom nemusel odviezť.' vyplazil na mňa jazyk.
'Môžem si zavolať aj taxík.' povedala som naoko urazene a prešla ku kufru.
'To myslíš vážne?' spýtal sa s obavami.
'Prečo nie?' pokrčila som plecami a vytiahla rúčku kufra.
'No to určite ideš pekne so mnou.' povedal a z rúk mi vytrhol rúčku od kufra.
'To som rada, no aj tak si to len tak nevyžehlíš!' zasmiala som sa.
'A ako by som si to mohol vyžehliť?' pustil rúčku a objal ma.
'Myslím, že to vieš.' povedala som, pričom sa on čím viac približoval.
'Možno by som o niečom vedel.' šibalsky sa usmial a pobozkal ma. Hneď si to vyžehlil, no na takéto chvíľky by som si vedela zvyknúť. Ešte stále sme tam stáli a bozkávali sa.
'Ehm...' začali sme od dverí a v tom momente sme sa od seba odtrhli.
'Nechcel som vás rušiť, no len som vám priniesol potrebné papiere.' povedal a podal mi ich.
'Vďaka pán doktor.' povedala som a usmiala sa naňho.
'Nemáte za čo slečna. Nech vám to vydrží, prajem vám to.' s týmito slovami zavrel dvere a aj my s Liamom sme sa pobrali preč. Pozdravila som ešte pár milých sestričiek a mohli sme ísť. Cestou som pozerali zasnežený Wolverhampton a tešila sa, kedy už budem u starkích. Predsa lentá nemocničná izba mi už liezla na nervy, no vydržala som to. Cestou sme sa s Liamom bavili o všelijakých hlúpostiach, ktoré nás v tej chvíli napadli. V rádiu začala hrať známa pesnička What makes you beautiful, keďže som si ich všetky stihla napočúvať. Melódia bola chytľavá a aj ja som si pospevovala. Takto dobre naladení Liam zaparkoval auto na príjazdovej ceste.
'Som domá!' zakričala som na celý dom, keď sme s Liamom vošli dnu.
'No konečne dcérka!' pribehla ku mne mama a vyobjímala ma. Následne za ňou sa zo schodov rútil Chris a za ním babka s ockom a dedkom.
'Konečne nebude nuda!' zvolal Chris a aj on ma vystískal.
'To si píš, že nie!' zahlásila som a všetci sa rozosmiali. Aj naďalej ma všetci stískali, akoby ma nevideli už roky a pritom ma videli včera.
'Tak ja už pôjdem. Ahoj zlatko.' chcel ma pobozkať, no prerušila ho moja babka.
'Ale Liam kam by si chodil! Naobeduješ sa s nami!' povedala babka rozhodne.
'Nie, nebudem otravovať pôjdem domov.' oponoval.
'Ostaň kvôli mne.' hodila som naňho psie oči a nechcela ho pustiť.
'Tak teda dobre, ale musíš mi dať pusu.' povedal a už špúlil pery.
'Dobre teda.' povedala som a dala mu tú pusu.
'Ešte jednu!' dala som mu ju, aby bol rád.
'Ešte!' povedal po tretí raz. Dala som mu ju.
'Už stačí Liam ideme jesť.' povedala som skôr než stihol opäť zopakovať, že ešte jednu. Súhlasil a ruka v ruke sme sa vybrali do kuchyne. Naobedovali sme sa a po obede som babke pomohla upratať riad. Poobede mi Liam vzal hore kufor a rozvalil sa na posteli, pravdaže mňa stiahol na seba.
'Chýbala si mi. Konečne s tebou môžem len tak ležať na posteli, bozkávať ťa, objímať ťa a tráviť všetok môj čas s tebou.' povedala a ešte tuhšie ma objal.
'Aj ty mne a veľmi. Tento týždeň si to musím užiť.' povedala som trochu skleslo.
'Aj potom budeme spolu, neboj sa. Vždy prídem za tebou.' povedal a pobozkal ma.
'Liam, ja...rozmýšľa som o tom Londýne a možno by som tam aj šla, len daj mi ešte trocha času.' povedala som a sledovala jeho reakciu.
'Počkám, kým si to premyslíš.' usmial sa a pohladil ma po tvári.
'A Liam, kde by som bývala ak by som tam šla?' spýtala som sa váhavo.
'So predsa a s chalanmi, alebo by som nám kúpil byt.' povedal rozhodne.
'Ešte si to premyslím.' len prikývol a teraz som ho pobozkala ja. Naďalej sme sa takto mojkali a neskôr sme si pustili film a hoci som celé dni preležala v nemocnici aj tak ma premohol spánok a ja som zaspala v Liamovom náručí.
