Potom, čo som sa vrátila do Paríža mi Liam poslal adresu školy, na ktorú mám nastúpiť. Rodičia boli spočiatku zaskočení a trocha proti, že ako to, že ja tancujem, no väčšmi tým, že som to prijala, no čo som mala robiť? Nakoniec mi to však schválili, za čo im bola nesmierne vďačná a aj napriek tomu, že mi chýbal Liam mi to vyčarilo úsmev na tvári. Hneď na druhý deň som si privstala a vydala sa na adresu, ktorú mi poslal. Doviedla ma k starej zachovanej budove, až sa mi to zdalo trochu čudné. Hneď ako som vošla som zbadala vrátničku a tak som sa jej opýtala na riaditeľku školy ako som sa stihla vopred informovať. Naviedla ma na správnu cestu a ja som nakoniec trafila. Tam som zastihla sekretárku, ktorá mi povedala že má pani riaditeľka očakáva. Posledný krát som sa nadýchla a zaklopala som na mohutné drevené dvere, za ktorými by mala sídliť pani riaditeľka.
'Vstúpte!' počula som s druhej strany a tak som stlačila kľučku a pomaly vošla dnu.
'Dobrý deň, pani riaditeľka. Volám sa Sophie Martin a mala...' začala som, no prerušila ma pani riaditeľka.
'Dobrý Sophie. Áno viem, kto ste už vás čakám. Posaďte sa.' ukázala na kreslo pred jej stolom. Pohodlne som sa usadila v kresle a čakala, čo bude ďalej.
'Volal nám pán Payne a žiadal nás, aby sme vás zaradili medzi normálnych žiakov, tak tiež hovoril, že ste veľmi dobrá, no potrebujete doučiť. A tak sme sa rozhodli, že vás zaradíme k prvákom, no budete mať špeciálny študijný plán, teda aspoň na teraz.' na chvíľu sa odmlčala.
'A aký bude ten študijný plán?' zaujímalo ma.
'V podstate celý deň strávite v sále. Spolu so spolužiakmi, no keď sa oni odoberú na teoretickú časť vy budete v sále stále s nejakým s vyučujúcim tanca, aby ste sa zdokonalili. Verím, že ste šikovná a teoretickú časť sa doučíte doma, teda aspoň dovtedy, kým nebudete na rovnakej úrovni.' týmto ukončila nás rozhovor. Povedala, že na dnes to je všetko, ukázala mi skrinku, dala mi učebnice a nakoniec mi povedala, že sa uvidíme zajtra.
Hneď na druhý deň som sa zoznámila s celou triedou a musím povedať, že to boli na prvý pohľad fajn ľudia. A ak aj mal niekto s niekým problém, tak sa s ním nestretával, no keď musel bol milý a to sa mi tu páčilo. V sále som to ťahala každý deň a každý deň sa mi to zdalo, lepšie a lepšie, dokonca to vraveli aj profesori. Neraz sa na mňa prišla pozrieť pani riaditeľka a rozhodla, že od apríla už budem chodiť ako normálna žiačka a nie ako žiačka s vlastným učebným plánom. Liama to tiež potešilo a písal mi esemesky každý deň, keďže nie vždy mi stihol zavolať aj vďaka môjmu učeniu, no zvládame to a zajtra by mali chalani priletieť tu do Paríža, kde budú mať koncert. Ani sama neviem popísať ako veľmi sa na nich teším no najviac na Liama. Čo je pochopiteľné.
Liam
Hneď čo som sa vrátil do Londýna som vybavil Sophie školu, zbalil sa a večer sme už leteli do Ameriky. Už vtedy mi chýbala a to bol ešte len začiatok. Myslel som na ňu stále, no voľného času bolo málo, ale aj tak som jej písal každý deň ako som len mohol. Často sa mi podarilo zavolať jej čomu som sa nesmierne tešil, keďže som počul jej hlas alebo ju videl cez webku. Musela sa veľa učiť, no aspoň bola zamestnaná školou a nemusela sa trápiť bezo mňa, aj keď mi chýbala. Videl som na nej, že je šťastná z tej školy a ja som bol o to rád, že je šťastná. Stále mi rozprávala ako ju chvália a ako sa jej darí. Vedel som, že to je to čo ju napĺňa a to čo ju pre ňu to pravé a ja som ju v tom podporoval. Potom som jej zas ja rozprával o chalanoch a o koncertoch a tom neskutočnom množstve fanyniek, akcií a všetkom čo sa okolo mňa deje. Bola rada, že sa nám darí, no vždy keď sme sa lúčili bola smutná. Aj ja som bol, no stále som sa nejako premohol a hľadal tie správne slová, aby nebola taká smutná.
A tiež som vám zabudol povedať, že sa deň potom objavili fotky z letiska, keď ma vyprevádzala. Počas celej Ameriky som nič nepotvrdil ani nevyvrátil, nechal som ich čakať. Čakal som na Paríž, tam sa to dozvedia až tam. Bude to prekvapenie nie len pre nich, ale aj pre Sophie. Vedela o tom aj ona, no neviem, či znesie to čo nastane potom. Budem to musieť ešte nejak premyslieť.
Zajtra sa totiž vraciame do Paríža. Do mesta kde som spoznal svoju lásku. Moju sladkú Sophie...
Fotka vyjadruje skôr moje pocity ako poviedka, but I love walking in the winter! ♥
♥ Je to dokonalé :)
OdpovedaťOdstrániťKrásnej , hneď ďalšiu :) úžasné paríž <3
OdpovedaťOdstrániťAhoj. :) Chcem ti len povedať, že som si teraz prečítala celý tvoj príbeh a musím uznať, že máš talent. Otvorila som si prvú časť a už som sa od toho nevedela odtrhnúť. :) Dúfam, že budeš písať ďalej a pridávať kapitoly častejšie... Aj keď viem, že niekedy to je ťažké, keďže aj ja sama píšem. :) A ešte aby som nezabudla, som ti zdieľala tvoj blog na FB na stránke, ktorá ma okolo 8,000 likes. :)Tak dúfam, že viacej ľudí zistí aký máš talent! Xx
OdpovedaťOdstrániťOooo ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem ♥ Pošli tú stránku aj tvoje story, rada by som si ich prečítala a to o mojom "talente" musia posúdiť iný :) Ešte raz vďaka :)
Odstrániť