Ours 30

V celku čudný deň. Veľmi šťastná z kompára, zamrznutá jak dedo mráz a to najpodstatnejšie zmätená ako ešte nikdy a to už je čo povedať :'( But Enjoy it! :)

Ráno som sa zobudila v jeho tesnom objatí. Ešte spal a tak som len z nočného stolíka vybrala mobil a skontrolovala čas. 10:13. No super, zaspali sme.
'Liam, zlatko vstávaj!' budila som ho, no ani tak ani tak nezobudil sa.
'Liam, zaspali sme vstávaj!' už som pomaly kričala a on sebou ešte stále nepohol. Zrazu sa však prevalil na mňa a bozkával ma.
'Liam, musíme ísť!' povedala som pomedzi bozky.
'Mne sa nechce, chcem ostať tu a s tebou!' povedal a neodtrhol sa odo mňa.
'Ja viem, ani mne sa nechce, no keď musíš.' povedala som a vstala som z postele.
'Koľko je vlastne hodín?' spýtal sa Liam a tiež vstal.
'10:21.' odpovedala som, zatiaľ čo som na seba natiahla šaty zo včera.
'Hmmm.....ešte, že som už zbalený.' povedal a zívol si.
'Tak to máme fakt šťastie, že sme sa už vopred zbalili. Každopádne ja mám ešte čas.' aspoň trochu som ustlala paplóny a ešte raz sa poobzerala, či máme všetko. Nakoniec som sa obula a vyšli sme vonku. Nešli sme však k východu. Liam zabočil do reštaurácie.
'Neponáhľame sa?' zdvihla som obočie.
'Nie, raňajky v pohode stihneme.' povedal a žmurkol na mňa. Chytil ma za ruku a ťahal k stolu.
'Tak čo si dáš?' usmial sa na mňa spoza jedálneho lístku.
'A ty?' vrátila som mu to.
'Ja si dám to čo ty!' prinútil ma k výberu.
'V tom prípade si dám ja to isté čo ty!' víťazoslávne som naňho vyplazila jazyk, no to k nám už mieril čašník. Objednal nám typické anglické raňajky s čím som nemala problém, keďže som od včerajška dobre vyhladla.
'Dúfam, že som vybral dobre.' zaškeril sa, keď uvidel ako som sa do toho pustila.
'Lepšie si ani nemohol.' odpovedala som s plnými ústami a ďalej jedla. Po výdatných raňajkách Liam zaplatil a my sme sa mohli vybrať k auto, ktoré sa ani nepohlo z miesta, na ktorom bolo zaparkované. Domov sme dorazili niečo po 11tej a hneď sme sa aj rozlúčili. Ja som sa šla ukázať domov, že mi nič nie je a on si šiel po veci a samozrejme rozlúčiť sa s rodinou.
'Som domá!' zakričala som do útrob domu.
'Ale nehovor!' vyšla s kuchyne mama.
'Kde si bola doteraz?' spýtala sa zvýšeným hlasom.
'S Liamom.' povedala som a prešla som do kuchyne, kde stála babka.
'Ale čo ste robila a kde ste boli!' prišla za mnou.
'Boli sme sa prejsť a potom sa nám už nechcelo ísť domov, tak sme šli do hotela.' snažila som sa vysvetliť.
'Nerob zo mňa debila, ja viem veľmi dobre čo ste tam robili!' skríkla.
'Ale Elizabeth nekrč na ňu, veď si bola rovnaká.' uzemnila mamu babka.
'Ale...aspoň mohla zavolať.' povedala nakoniec.
'Ja zabudla som...prepáč.' povedala som napokon.
'Nie ty mne prepáč, že som na teba tak vybehla.' jej správanie ma prekvapilo.
'To je v pohode. Chápem ťa, bojíš sa o mňa.' usmiala som sa a vydala sa do izby. Obliesť si niečo pohodlnejšie ako tieto šaty. Hneď potom som zbehla dolu a vydala sa za Liamom. Nech s ním môžem byť čo najdlhšie. Práve nakladal kufre do auta.
'Už ideš?' spýtala som sa smutne.
'Musím.' povedal a zdvihol hlavu ku mne.
'Keď musíš.' povedala som skleslo.
'Ale no ták. Prosím nebuď smutná. Robíš mi to tak ťažké. Vieš, že ťa milujem najviac na svete a budeš mi chýbať, no prosím usmej sa kvôli mne.' povedal a bozkal ma.
'Nedá sa to, proste nemôžem na to ani pomyslieť. Tak veľmi ťa milujem, že to bez teba nevydržím. Už teraz keď som sa bola prezliesť si my chýbal. Neviem či to zvládnem.' stiekla mi po líci slza. On mi ju len nežne utrel a znova ma bozkal. Objímal ma tak silno, že som myslela, že ma rozpučí.
'Ehm...ideme?' vyšiela z domu Liamova mamka spolu s Ruth a Nicole.
'Jasné.' povedal Liam a odtrhol sa odo mňa.
'Sophie, poď s nami ak chceš.' zvolala Nicole.
'Tak teda dobre.' povedala som a nastúpila do auta k Liamovi. Celú cestu ma jednou rukou držal za ruku a druhou tak silno tisol k sebe ako by ma už nechcel nikdy pustiť. Na letisko sme prišli v časovom predstihu. Zatiaľ čo Liam vybavil posledné som vypila aspoň teplý čaj, keďže mi bola fakt zima. Potom čo sa vrátil silno objal obe sestry a mamku. Napokon podišiel ku mne a objal ma ešte silnejšie než doma.
'Budem sa ti snažiť písať a volať čo najčastejšie to pôjde.' povedal po chvíli.
'Sľúb mi len, že na mňa nezabudneš.' prehovorila som.
'Nezabudnem nikdy.' povedal a pobozkal tak vášnivo ako ešte nikdy.
'Liam, mal by si ísť.' napomenula ho mamka, keď ohlásili jeho let.
'Už idem.' povedal a vrátil sa ku mne.
'Milujem ťa, veľmi.' chytil moju tvár do rúk.
'Aj ja ťa milujem.' povedala som a posledný raz ma pobozkal, potom sa už odtrhol a vydal sa k vchodu. Posledný krát mi zakýval. Usmial sa a potom sa už stratil v lietadle. Slzy si už dávno našli cestu von a nevidela som pre nich ani poriadne na cestu. Nicole s Ruth ma objali a vydali sme sa k autu. Dorali sme domov, Rozlúčila som sa aj s nimi a šla som si zabaliť posledné veci. Večer sme už s mamou, ockom a Chrisom stáli na letisku a lúčili sa so statrkími, presne tak ako som sa predtým lúčila s Liamom...

Tu sa viac hodí Winter love, but text je super. :)