Ours 5

Tak trošku dlhšia, keďže som dlho nič nepridala. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Enjoy it. xx

Sophie
Ráno som sa zobudila vo svojej posteli. Bol to len sen?? Veď ja som nezaspala tu. Určite to bol sen a bol to krásny sen. Z mojich myšlienok ma vyrušil Chris, ktorý mi začal skákať po posteli. Kedy sa vrátili? Asi keď som spala.
'Áno, aj tebe dobré ráno Chris.' povedala som bratovi, keď sa zvalil ku mne.
'Že ráno!' začal sa smiať. 'Veď už je pol 12.' smial sa ďalej.
'Ah, kedy ste prišli?' pýtala som sa.
'My sme prišli o polnoci, keďže ockov orientačný systém zlyhal.' smial sa Chris. Aj ja som sa zasmiala. Poznám ten ockov orientačný systém a stále, keď sme niekde šli tak sme museli aspoň trochu zablúdiť. Stalo sa to u nás tradíciou.
'Ach jaj, a mamka je doma?? A ja som nešla do domova, musím tam rýchlo ísť.' stresovala som.
'Ja som doma a ani ty si dnes nemusela ísť.' ozvala sa z chodby mamka.
'Dobre, tak ide sa raňajkovať.' skríkla som a utekala som do kuchyne.
'Chcela si povedať obedovať.' opravil ma ocko, ktorý niečo kuchtil.
Najedla sme sa a ja som sa vybrala osprchovať sa, keďže som stále bola v pyžame. Na chodbe ma ešte zastavila mamka.
'Čo ste robili včera s Liamom?' pýtala sa ma. Takže to je pravda, nebol to sen.
'Pozerali sme film a potom sme sa rozprávali a potom som zaspala, ale nejde mi do hlavy jedna vec. Ja si pamätám, že som zaspala v obývačke a ráno som sa zobudila v izbe. Ako je to možné?' vravela som mamke priebeh dňa.
'Liam ťa odniesol do izby, potom poupratoval ten popcorn a potom šiel domov.' povedala mamka.
'Počkať, on ma odniesol do izby??' pýtala som sa akoby som nechápala.
'Hej a vidím, že ťa má rád. Veľmi rád.' povedala mamka a šla do kuchyne. Čo myslela tým veľmi rád?? A zas premýšľam nad Liamom, nie idem sa radšej umyť, lebo ostanem v pyžame celý deň.
'Sophi, zvoní ti mobil. Môžem zdvihnúť?' kričal Chris. Kto mi volá? Veď mne nikdy nikto nevolá. Rozmýšľala som a vbehla som do obývačky. Chris už mal telefón pri uchu. Niečo doň vravel a následne mi ho podal. Som zvedavá, kto to je.
'Prosím?' ozvala som sa do telefónu.
'Ahoj Sophi, tu Liam, tak dnešok platí?' pýtal sa Liam. Ach jaj, z tohto sa nevyvlečiem, sľúbila som.
'Ahoj, tak, keď som ti to sľúbila.' povedala som.
'Nechceš ísť?? Sľúbila si to a nebudeš ľutovať. Prídem pre teba o 18tej.' povedal a hneď aj rozhodol.
'Dobre, ale Liam. Nič drahé.' upozornila som ho.
Nie neboj. Nič drahé. Tak pa.' povedal.
'Pa.' ukončil hovor. Tak je 14:00, takže mám čas. A vlastne prečo stresujem, veď mi stačí obliesť rifle a môžeme ísť. Toto nie je rande, určite to nie je rande, je to len stretnutie s kamarátom. Radšej som si sadla k telke, z ktorej už nemohol spustiť oči Chris. Dávali Dva a pol chlapa náš obľúbený seriál. Sedeli sme pri telke do pol 17. Potom na náš kričala mamka, že máme skorú večeru, lebo už bolo navarené a nechcelo sa jej to potom ohrievať. Tak sme sa najedli. Pri večeri som bola nejaká nesvoja a ani som veľmi nechcela jesť, veď potom už by som nezjedla nič. Po večeri som upratala riad.
'Deje sa niečo? Prečo si nič nezjedla?' pýtala sa ma mama.
'Ja nechcem jesť, nie som hladná a keby som niečo zjedla, večer by som nezjedla nič.' prehlásila som.
'Počkať, ty niekam ideš? Máš rande?' vyzvedala mama.
'Nie, žiadne rande, len idem von.' povedala som.
'A s kým ideš?' pýtala sa. Bola som ticho.
'S Liamom?' pýtala sa mama. Len som prikývla.
'A čo si obliekaš?' pokračovala. O čo jej vlastne ide?
'Ako vždy, rifle, tričko a tenisky.' odpovedala som.
'No to určite. Moja dcéra ide prvýkrát von s chlapcom a chce si vziať rifle a tričko. Poď za mnou.' viedla ma do šatníka. Z akejsi krabici úplne hore vytiahla šaty. Modré s čiernymi bodka a čiernou mašľou. Boli krásne, ale určite si ich neoblečiem. Veď idem von len s kamarátom.
'Vyskúšaj si ich.' podala mi ich mama. Spočiatku som protestovala, ale nakoniec som si ich skúsila. Padli mi ako uliate, no nemôžem si ich vziať.
'Už je pol 18, vezmi si to čierne bolerko a balerínky sú v botníku.' vravela mama a zavrela šatník.
'Ale mami, veď som ti povedala, že takto ísť nemôžem....' nedala mi dopovedať mama.
'Žiadne ale!' povedala a podala mi do rúk aj to bolerko. Ešte som si prečesala vlasy a dala si špirálu. Do malej kabelky som si ešte napchala peniaze, mobil, vreckovky a kľúče. Už zvonil, čo to už? Ešte som sa pozrela do zrkadla a podišla k dverám. Z botníka som si ešte vytiahla balerínky a obula sa. Otvorila som dvere. Na chodbe stál vyfešákovaný Liam.
'Ahoj, tak čo ideme?' opýtala som sa ho.
'Ahoj, áno, pristane ti to.' povedal Liam. Zapýrila som sa a poďakovala som. Ešte som zakričala ockovi, že už idem a ten sa dovalil k dverám.
'Buď doma pred jedenástou, áno?' hovoril.
'Áno, oci budem doma.' povedala som a už som odchádzala.
'Nebojte sa pán Martin, privediem vám ju späť. Nič sa jej nestane.' uistil ho Liam a my sme sa vydali von. Nastúpili sme do taxíka a viezli sme sa niekam k centru. Po 15 minútach nám šofér zastavil a Liam mu podal peniaze. Viedol ma k nejakej reštaurácií.
'Liam, nemali sme ísť len niekam von?' opýtala som sa ho pri vchode.
'Ale, keď už si tak pekne oblečená, tak škoda to nevyužiť.' povedal a vošli sme dnu. Sadli sme si niekde dozadu, kde nie je tak veľa ľudí. Objednali sme si a najedli sa. Počas večere sme sa dobre bavili, keď že Liamovi spadla omáčka na obrus a potom sa to snažil nejako zakryť. No úplný blázon.
'Ospravedlníš ma na chvíľu? Musím si odskočiť.' povedal, keď vstával od stola. Len som prikývla a usmiala sa. Rozhliadla som sa okolo. Bolo tu dosť ľudí. Vyzeralo to tu útulne.
'Hey baby, čo ty tu tak sama?' prišiel ku mne akýsi slizký chlap.
'Ja tu nie som sama, tak odpáľ.' povedala som a pozerala sa preč.
'Ale, ale, ale... Aké dievčatko.' začal ma obchytkávať.
'Pusť ma!' snažila som dať jeho ruku preč.
'Nekrič a pustím ťa.' povedal a chcel, aby som sa postavila. Mykala som sa a nechcel ma pustiť.
'Pusti ju!' počula som ako kričí Liam.
'Taký fagan ako si ty mi nebude vravieť, čo mám robiť.' povedal mu a ja som sa ďalej mykala.
'Povedal som, že ju máš pustiť.' kričal Liam. Pustil ma a šiel k Liamovi. Jednu mu vrazil, no Liam mu to vrátil a potom už prišli SBS-kári. Liamovi tiekla z nosa krv a ja som sa bála, že s tým niečo má. Navlhčila som vreckovku a priložila mu ju na ranu. Jemne, akoby som sa bála, že mu ublížim. Vďačne sa usmial a celý čas sa mi pozeral do očí. Začal sa približovať, no prišiel vedúci reštaurácie.
'Ehm, prosím vás, mohli by ste opustiť reštauráciu, ľudia sa sťažujú.' povedal, čím naznačil, že tu nemáme, čo robiť.
'Už sme na odchode.' povedal Liam a ťahal ma za ruku von.

Liam
Odišli sme a mali sme ešte kúsok času. Rozmýšľal som, ako jej poviem, že som známy a že som členom kapely, že tu ani nebývam a za chvíľu odchádzam do Anglicka. Bál som sa, že keď jej to poviem, že už sa so mnou prestane stretávať. Prechádzali sme parkom, bolo pol 23tej, ale neponáhľali sme sa. Nebolo to už tak ďaleko. Užíval som si, že môžem byť s ňou. Klepala sa. Vyzliekol som si sako a prevesil jej ho cez plecia. Usmiala sa na mňa, no povedala.
'Bude ti zima.' a už mi ho chcela vrátiť.
'Nechaj si, vidím, že ti je zima a mne až taká zima nie je.' povedal som a usmial som sa. Kráčali sme ďalej a medzi nami vládlo ticho.
'Ja, ďakujem Liam.' povedala po chvíli ticha.
'To ja ďakujem tebe. Bol to krásny večer.' povedal som.
'Áno, to bol, ale ja myslím na to čo sa stalo. Len ma mrzí, že to je kvôli mne.' zosmutnela.
'To nič nie je. A urobil by som to vždy.' odpovedal som. Radšej som ju objal, aby už nič nevravela. Ako rád by som ju pobozkal, no neviem, či ona cíti to čo ja. Blížili sme sa k nej domov a ja som sa rozhodol, že jej to poviem. Stáli sme pred vchodom do domu. Objal som ju.
'Sophi, ja musím ti niečo povedať.' povedal som jej.
'Tak hovor!' povedala.
'Ja vieš, ja nie som odtiaľto. Ja som z....' nestihol som dopovedať, lebo jej zazvonil mobil a ona ho už dvíhala. Bol to jej otec, že kde je. Povedala, že už ide hore. Tak som šiel s ňou.
'Tak odkiaľ si?' opýtala sa.
'Z Anglicka.' povedal som.
'A ty sa tam musíš vrátiť, že?' spýtala sa.
'Áno, ale ešte jedna vec.' chcel som jej povedať, kto som. No z dverí vyšiel jej otec a ja som to nestihol.
'Tak mi to povieš inokedy.' usmiala sa a podala mi moje sako. Objala ma a dala mi pusu na líce. Jej otec to nevidel. Vošiel do vnútra. Sophi vošla za ním a ja som jej odkýval a vybral sa domov.