Ours 4

Prepáčte, že som dala až dnes, ale nemala som čas. Ale dnes je tu a ďakujem vám, ktoré to čítate. Tak Enjoy it! ;)

Sophie
Bola som sama a tak som zase raz upadla do priepasti plnej mojich problémov. Cítila som sa sama a problémy mi už prerastali cez hlavu. Nechcela som plakať, no musela som. Ťažilo ma to tak, že keď som začala plakať uľavilo sa mi. Akoby zo mňa niečo odpadlo. Neviem čo, no aspoň dočasne ma to neťažilo.
Niekto zvonil, najprv sa mi veľmi nechcelo ísť otvoriť, no ten pri dverách bol vytrvalý a prinútil ma pozviechať sa. Vstala som zotrela som si slzy a snažila sa nahodiť úsmev. Otvorila som dvere, nie veľmi len trocha som ich odchýlila.
'Ahoj Sophi, prečo si nezavolala?' pozdravil ma Liam. Počkať Liam?? Odkiaľ vie kde bývam?
'Ahoj Liam, ja ani sama neviem.' povedala som.
'Môžem ísť dnu?' spýtal sa.
'Ja... myslím, že to nie je najlepší nápad.' môžno som klamala samú seba, no nechcela som si to pripustiť.
'Prečo? Ty niekoho máš?' opýtal sa. Možno sa mi len zdalo, že mal sklamaný pohľad.
'Nie, ale...' nedokončila som, lebo ma prerušil Liam.
'Aha, dobre, maj sa.' povedal a kráčal ku schodom. Polovica mňa kričala jedno a druhá druhé. Sophi, rob niečo!! okríkla som samú seba v duchu.
'Liam, počkaj!' otočil sa.
'Poď dnu.' povedala som a otvorila dvere.
Liam len prišiel nazad a vošiel dnu. Vyzul sa a ja som zamkla dvere, keď som doma sama vždy ich zamykám a hoci tu je Liam, nikto iný z rodiny tu nie je. Vošli sme do obývačky a sadli sme si na gauč po chvíli ticha som sa postavila.
'Dáš si niečo?' spýtala som sa. Liam ma len stiahol za ruku nazad na gauč.
'Stalo sa niečo? Vyzeráš smutne, akoby si plakala.' opýtal sa.
'Nie nič sa nestalo.' povedala som tichým hlasom.
'Nehovor, že nič. Nie som slepý, vidím, že niečo nie je v poriadku. Chcem ti pomôcť.' povedal.
'Ale prečo mi chceš pomôcť? Nikto mi nikdy nechcel pomôcť, ani o mňa nezakopol a radšej sa mi vyhýbal. Nikomu som nič nespravila a aj tak ma ľudia nemali radi. Vždy som bola sama a zo školy šla rovno domov. Myslíš, že to je pre mňa ľahké? Nevieš, čo to je byť sám.' prekvapilo ma, že som mu to povedala. Ešte nikomu som to nepovedala, no cítila som, že ma nevysmeje. Už zas som plakala.
'Práve preto ti chcem pomôcť. Chcem ti byť priateľom, ktorého si nikdy nemala. Zažiť, čo to priateľstvo je a čo to slovo znamená.' povedal a objal ma. Ja nevedela som, či ho môžem len tak objať a vyplakať sa, no urobila som to. Jeho voňavka ma šteklila v nose až som si kýchla.
'Na zdravie!!' povedal a usmial sa. Odniekiaľ vytiahol vreckovku a podal mi ju.
'Vďaka.' poďakovala som sa a pokúsila sa o úsmev. Nepodarilo sa mi to a vznikla z toho nejaká grimasa, keďže sa Liam zasmial. Brnkol mi po nose a zas sa zasmial.
'Tak čo budeme robiť?' spýtal sa.
'Ja netuším, mohli by sme si pozrieť niečo alebo....' nedokončila som. Fakt som nevedela, čo by sme tak asi mi dvaja mohli sami dvaja robiť.
'Dobre, tak si niečo pozrieme. Aké filmy máte?' rozhodol, že si niečo pozrieme.
'Neviem pozri sa tam.' a ukázala som na miesto, kde boli položené filmy.
'Idem urobiť popcorn, keď už ideme pozerať ten film.' postavila som sa a vybrala som sa do kuchyne. Keďže som nesmierne šikovná pár pukancov mi skončilo vo vlasoch.

Liam 
Vybral som nejakú komédiu. Vedel som, že horor by najlepšia voľba nebol a ani romantika by nebolo to pravé. A tak ju aspoň uvidím smiať sa. Vošiel som do kuchyne. Popcorn už bol v miskách, no bol aj v jej vlasoch. Podišiel som k nej a dal si jeden do úst.
'Chutíš dobre.' povedal som a zasmial sa.
'Ja viem, ale lepšie by si urobil, keby si mi ho pomohol povyberať.' povedala a počas toho sa snažila vyloviť ten popcorn z jej vlasov. Bola zlatá. Dokázal by som sa na ňu pozerať aj celý deň. No pomohol som jej ho povyberať, keďže na mňa pozerala ako na idiota.
Potom sme sa vrátili do obývačky spolu s popcornom. Sophi si sadla na gauč a ja som zatiaľ pustil ten film.
Sadol som si na gauč a zapozeral sa na film. Pomedzi to sme jedli popcorn. Očami som sledoval Sophi. Pri vtipných scénach sa zasmiala a ja som bol rád, že aspoň na chvíľu vidím úsmev na jej tvári. Vytrpela si toho dosť a ja už nechcem, aby trpela. Nezaslúži si to. Načiahol som sa po popcorn do svojej misky, no už tam nič nebolo. Nakukol som Sophi do misky. Ešte tam bolo. Chcel som si nenápadne zobrať, no všimla si to.
'Héj, to je môj popcorn!' povedala a misku skryla za seba.
'Ale, že mi dáš trochu.' prosíkal som ju.
'Nie!' odpovedala a hrala sa, že ma nevidí. No to som ja využil a začal ju štekliť. Misku pustila a tá sa rozsypala po celom gauči a obývačke. Sophi sa smiala a ja som ju šteklil ešte viac. Zaľúbil som sa do jej smiechu a úsmevu. Preto som ju neprestával štekliť.
'Prestáááň! Prooosím Liam, už dosť!!' kričala.
'Čo za to?' opýtal som sa.
'Čo si povieš len už prestaň.' vravela. Keby že som nevedel ako na tom je a to, že to správne nie je. Popýtal by som si bozk. No to som radšej nespravil a rozmýšľal nad niečím iným.
'Fajn, tak zajtra večer pôjdeš so mnou von. Platí?' oznámil som jej.
'Čo a kam?' pýtala sa a znervóznela.
'To je prekvapenie!' povedal som a žmurkol som na ňu. Potom sme sa len tak rozprávali a ona sa smiala na mojich zážitkoch. Ona ani netuši, že som spevák nejakej britskej kapely. Musím jej to čo najskôr povedať, skôr ako na to príde sama. Na mojich hodinkách ukazovalo 22:07 a Sophi mi na kolenách zaspala. Vyzerala prekrásne. Len som sa usmial. Vo dverách bolo počuť štrngot kľúčov. Spozornel som. Čo ak to je jej otec a vyhreší ma? No nechcel som ju zobudiť. Do obývačky vošla jej mama.
'Dobrý večer, ja odnesiem ju do postele a už pôjdem.' povedal som a vstal som z gauča so Sophie v náručí. Trošku som sa aj bál reakcie jej mamky.
'Ahoj, Liam, vďaka. Sú to druhé dvere vpravo.' odniesol som ju do jej izby a uložil do postele. Dal som jej pusu na čelo a prikryl ju. Len sa podvedome usmiala a spala. Zavrel som dvere a upratal som ten popcorn v obývačke. Dal som to do koša a už sa obúval, že pôjdem domov.
'Liam, stalo sa niečo?' opýtala sa ma jej mamka, asi myslela to čo ma napadlo.
'Nie nebojte sa pani Martinová, nič sa nestalo. Nič by som jej nespravil.' povedal som a obliekol sa.
'To som si myslela. Ale volaj ma Elizabeth cítim sa staro, keď ma oslovuješ pani.' povedala.
'Dobre, dobrú noc, pani Martinová.' pomýli som sa.
'Elizabeth a vďaka.' povedala a zavrela dvere. Zavolal som si taxík a prišiel som domov. Ruth a Sophie už spali a tak som sa len rýchlo šupol pod perinu.