Ours 3

Tak všetkým mojím čitateľkám ďakujem,  že to čítate, keby ste to nečítali nepísala by som. A budem rada ak by ste mi do komentu napísali, čo mám zmeniť. 

Liam
Len deti ju robia šťastnou, žeby šťastná nebola? To preto ten smútok v jej očiach? Nevie, kto som alebo to len hrá? Som z nej zmetený, no musím to zistiť. Potom, čo sme sa rozprávali prišla Sophie a ťahala ma k deťom. Ospravedlňujúco som sa usmial a šiel za malou Sophie. Samozrejme, že na mňa hneď vyvalili plno otázok na ktoré som hľadal odpovede v mojej mysli. Pohľadom som zachytila ako Sophie niečo vraví tej starej pani a potom odchádza preč. No viac som sa tým zapodievať nemohol, keďže sa na mňa vrhli všetky deti. Naháňal som ich a šteklil ich. Smiali sa a ďalej predo mnou utekali. Medzi tým mi zazvonil mobil. Bola to Ruth.
'Kde ste?' opýtala sa na rovinu.
'O chvíľu sme doma.' povedal som a zložil.
'Sophie, musíme ísť už volala tvoja mamka.' povedal som a postavil sa zo zeme.
'Neprotestuj a obúvaj sa.' povedal som a ešte som zašiel za tou pani Brigit. Keď som sa vrátil Sophie ma už čakala. Vzal som ju za ruku a zavolal som taxík, keďže som bol totálne unavený.

Sophie
Šla som k mame, potrebovala som sa porozprávať. Viem, nerozprávala som sa s ňou a takýchto veciach často, no teraz ma to k nej ťahalo.
'Mamí, môžeš na chvíľku?' zvolala som na mamku.
'Jasné, čo potrebuješ.' prišla ku mne.
'Porozprávať sa.' povedala som jednoducho. Mamka zakričala na kolegyňu, že sa za chvíľu vráti a vyšli sme na záhradu. Sadli sme si na lavičku.
'Tak hovor.' povedala a pozrela na mňa.
'Mamí, ty vieš, že ja tu nikde nechodím a že tu kamarátov nemám taktiež.' začala som.
'Ja viem a viem, že sa trápiš, no ja neviem ako ti pomôcť.' povedala mamka a ja som sa už neubránila slzám. Mamka ma len objala.
'Ja viem, už ma ten pocit zožiera, že nám nikoho s kým by som mohla ísť len tak vonku a vedela by som, že má ma rád.' povedala som.
'Je to aj tým chlapcom, že?' pozrela sa mi do očí mamka.
'Možno aj ním, ja neviem, stále o ňom neviem veľa, no je prvý človek, ktorý sa ku mne prihovoril a rozpráva sa so mnou. Mne sa zdá akoby som ho už poznala dlho..' hovorila som.
'Ty si sa zaľúbila!' povedala mamka.
'Nie, to určite nie. Len mi to prišlo zvláštne, že sa so mnou baví.' povedala som.
'Tak ako myslíš, choď za ním, keď je ešte tu.' popohnala ma mamka a už vstávala. Ešte som vyslovila slabé 'Ďakujem' a už som vchádzala dnu.
Keď som sa vrátila späť už tam nebol. Nebolo po ňom ani stopy a ani smiech malej Sophi som nepočula. Detí už bolo málo a práve prišiel rodič po posledné dieťa. Začala som upratovať hračky zo zeme a skladať spoločenské hry. Pridala sa aj pani Brigit a zvládli sme to celkom rýchlo. Keď som už odchádzala zastavila ma pani Brigit.
'Ozaj skoro zabudla, toto tu nechal pre teba ten chlapec.' s nechápavým výrazom som si zobrala podávaný papierik a vyšla von. Keď sme dorazili domov, môj brat hneď utekal pred počítač, vraj mu zomrie jeho bojovník. Len som sa zasmiala a vytiahla z vrecka ten papierik. Bolo tam napísané. Tu je moje číslo xxxx xxx xxx, už si sa nevrátila a my sme museli ísť, prosím zavolaj mi. xx Liam. Dočítala som text na papieriku a podvedome sa usmiala. Ešte som sa porozprávala s mamkou a potom som šla do izby. Položila som papierik na nočný stolík a zaľahla do perín.

Ráno som do domova nešla. Malo dnes prísť druhé dievča, s ktorým sa budeme striedať. Mamka vstala a šla do práce. Nevedela som, či Chrisa berie zo sebou alebo ostáva doma, no keď ostáva doma tak aspoň nebudem sama. Vstala som a vybrala sa do kuchyne. Ocko práve robil raňajky, voňalo to úžasne.
'Dobré ráno, oci. Dnes nejdeš do práce?' opýtala som sa.
'Nie, dnes som sľúbil Chrisovi, že si spravíme menší výlet.' povedal a usmial sa.
'Tak si to užite.' povedala som a do kuchyne vletel Chris s plným batohom. Najedli sme sa a otec s Chrisom sa pobrali na ten výlet. Ostala som sama, pustila som si hudbu a upratala. Bolo pol jednej a ja som stále váhala či mu zavolať. Ovládol ma strach a nezavolala som mu.

Liam
Je pol jednej a ona sa ešte neozvala. Idem do domova! povedal som si a už som sa obliekal. Ruth je dnes doma, tak dnes môžem byť ňou sám, teda ak ju nájdem.
'Ruth ja si niečo potrebujem vybaviť, neviem kedy sa vrátim.' oznámil som sestre, keď som sa obúval.
'Jasné, preto som doma, aby si si užil aj trocha Paríža.' povedala a usmiala sa. Úsmev som jej opätoval a už som sa ponáhľal k domovu. Keď som vošiel nebola tam. Zavolal som pani Brigit.
'Prosím vás, Sophie tu dnes nie je?' opýtal som sa.
'Nie, dnes je doma.' odpovedala. A mala by tu pracovať jej mamka!! Musím zistiť kde býva.
'Prosím vás nezavolali by ste mi pani Martinovú?' poprosil som pani Brigit. Tá odišla a za chvíľu prišla pani Martinová.
'Dobrý deň pani Martinová, som Liam Payne a som kamarát vašej dcéry. Chcel by som sa s ňou stretnúť a dal som jej svoje číslo, no neozvala sa mi. A ja na ňu číslo nemám.' povedal som.
'Ja viem, ešte nezavolala? Mohla som si myslieť, no nič volať jej zmysel mať nebude. Tak tu máš adresu. Bude doma.' povedala a podala mi papierik s adresou.
'Vďaka, ale nebude vám vadiť ak tam pôjdem?' spýtal som sa.
'Nie, má ťa rada a poznám svoju dcéru.' usmiala sa. Zahrialo ma pri srdci, keď povedala, že ma má rada, tak som sa ešte raz poďakoval a stopol si jeden taxík. Nadiktoval som mu adresu z papierika a čakal, kedy už budem tam.