Ours 23

Áno naša Lívia mala narodeninky včera, no nestihla som nejako túto časť pridať , tak ju dávam dnes, ale viem, že neni taká jak by sa patrilo, ale keď bude lepšia alebo nejaká jednodielovka sa podarí tak bude pre teba. Enjoy it! :)

Sophie
Začula som len silný náraz a potom som zbadala Liamove bezvládne telo ležiace na ceste. Nie, nie, nie, NIE! Toto nemôže byť pravda. Ani neviem ako som sa postavila a rozbehla sa k nemu. Vzala som ho do náručia a verila, že nezomrie. Neprežila by som to.
'Sanitku!' skríkla som na vodiča, ktorý vyšiel z auta.
'Robte niečo nevidíte, že krváca? jačala som ako zmyslov zbavená, zatiaľ čo som sa mu snažila zastaviť krvácanie, tak ako nás to učili. Zistila som, že dýcha, no slabo.
'Pokoj, už je na ceste.' povedal vodič, keď dotelefonoval.
'Nemôžem byť pokojná, čo ak mi zomrie?' skríkla som naňho a on sa odo mňa radšej vzdialil. O chvíľu som cez slzy len rozmazane videla výstražné svetlo sanitky. Zo sanitky vystúpili záchranári a pribehli k nám.
'Čo sa stalo?' opýtal sa doktor zatiaľ čo sa mu snažil pomôcť.
'On....ma odsotil a.... potom....potom..' snažila som sa povedať, čo sa stalo. Až teraz som si uvedomila, že za toto všetko môžem ja.
'Vbehol mi pod kolesá a nedokázal som zastaviť.' povedal vodič auta ešte predtým než ho vzala polícia.
'Nezomrie, že nezomrie! Povedzte mi, že bude v poriadku!' skríkla som na doktora.
'Upokojte sa. Spravíme, čo bude v našich silách.' snažila sa ma upokojiť sestrička. Zatiaľ čo ho nakladali na nosidlá a následne do sanitky.
'Idem s vami!' povedala som a nečakal na nič.
'Ste niekto z rodiny?' opýtal sa ma doktor.
'Som jeho priateľka!' povedala som a on nakoniec súhlasil, keďže čas bol drahocenný. V nemocnici ho hneď previezli na sálu a mňa nechali na chodbe. Vytočila som Karenine číslo.
'Prosím?' ozvalo sa po chvíli.
'Dobrý večer, tu Sophie. Liam je v nemocnici.....prosím prepáčte.....' zrušila som hovor a zviezla sa na stoličku. Je to moja vina. To ja som mala byť teraz tam kde je on. On mal byť živý a zdravý a teraz tam je namiesto mňa. Prečo som musela utekať a nenechať si to vysvetliť. Keby som nebola taká hlúpa a tvrdohlavá a nič by sa nestalo. Ak to prežije už nikdy nespravím takúto chybu. Vlastne takúto chybu už ani nebudem môcť spraviť.
'Sophie, čo sa stalo?' zdvihla som hlavu a na druhom konci som uvidela celú Liamovú rodinu.
'Utekala som pred ním a nevšimla som si auto.....on ma odsotil a.....a....auto doňho vrazilo.' opäť som sa rozplakala. Karen ma len objala aj keď aj ona mala v očiach slzy.
'Bude v poriadku, neboj sa.' tíšila ma aj keď ona sama mala obavy.
'Je to moja vina. Prepáčte mi to. Pochopím ak ma budete teraz nenávidieť. Mala som tam byť ja. On si to nezaslúži.' opakovala som stále dookola.
'Je silný, zvládne to. A nemôžeš za to.' povedala a držala ma v náručí. Po chvíli vyšiel z dverí doktor a všetci sme ho zavalili otázkami.
'Prežije to?' opýtala som sa.
'Nevieme, stratil veľa krvi a bohužiaľ nemáme dostatok krvi.' povedal.
'Má krvnú skupinu 0, má niekto z rodiny, rovnakú skupinu?' opýtal sa následne.
'Zdedil ju po mojom otcovi, no on zomrel a nikto iný nemá takú skupinu.' hovorila zúfalo Karen.
'Tak potom musíme čakať.' povedal a chcel odísť.
'Počkajte! Ja mám 0. Dám mu svoju!' vykríkla som.
'Poďte so mnou.' povedal a vzal ma vyšetrenia. Poslali ma na chodbu, kým zistia či som vhodný darca. Po chvíli vyšiel z dverí doktor.
'Ste vhodný darca, chcete mu darovať svoju krv?' opýtal sa.
'Ak by som mohla dala by som aj všetku.' povedala som a šla za ním. Podpísala som ešte nejaké papiere. Sestrička už mala plné vrecko a chystala sa ma odpojiť. Cítila som, že to nebude dosť.
'Vezmite toľko koľko potrebuje.' povedala som rozhodne.
'To nemôžem.' protestovala.
'Ale môžete.' odpovedala som a ona konala svoju prácu, no po chvíli som sa cítila slabo a nakoniec som videla len tmu nič len všade čierno.

Zayn
Hneď ako sme sa dozvedeli, že Liam je v nemocnici sme odišli z plesu a šli do nemocnice. Liamova mamka nám povedala, že stratil veľa krvi, no Sophie (teda jeho priateľka, o ktorej sme sa za ten dozvedeli všetko) mu ju darovala. Ale darovala viac než mala a upadla do bezvedomia. To už v nemocnici bola aj jej rodina.
'Je mu už lepšie?' opýtali sme sa, keď ho prevážali na izbu.
'Vyzerá, že hej, ale musíme počkať či ako príme krv.' povedal doktor.
'A Sophie?' opýtala sa Karen.
'Darovala veľa krvi a skoro sme ju stratili, no bude v poriadku, ale teraz je v umelom spánku.'  povedal doktor a odišiel. Chceli sme ísť k Liamovi, no nepustili nás a k Sophie tiež nie. Cítim, že je to dobré dievča. Viem, prečo ju tak Liam ľúbi.