Ours 19

Ja len také malé info, že Danielle Liamova ozajstná priateľka v tejto story nebude ani žiadne scény ani nič. Ja osobne mám Dan strašne rada a nerada by som z nej robila či už mrchu alebo niečo podobné. Táto story je vymyslená so Sophie, tak aby ste vedeli. Ďalšie info sa týka ako to bude počas školy. Tak ešte ani sama neviem, ale môžem povedať, že časti asi určite nebudú každodenne ale pokúsim sa aspoň jednu za dve dni, ešte neviem. A samozrejme návštevnosť viditeľne klesá, takže neviem či to bude vôbec pokračovať, ale to je na vás. But now... Enjoy it! :)

Liam

Aj keď som nevedel kde ten list naozaj je, vedel som, že ho Sophie dala jej mamke, no nepovedal som jej to, aby sa zbytočne nehádali. Sophie však vycítila, že som jej nepovedal všetko a že viem niečo čo ona nie. Samozrejme, že ma donútila povedať jej to. Bál som sa, že ak jej to nepoviem, tak sa bude hnevať a to som nechcel. Tak veľmi som ju už nechcel sklamať. 

'Ona, ona....ako mohla?' vyšlo z nej po chvíli.

'Ona nechce, aby som bola šťastná?' hovorila ďalej.

'Sophie, slúb mi, že sa na ňu nebudeš hnevať a nebudeš jej to vyčítať a ani nevieš či ho má a nevieš prečo to urobila.' prehovoril som po chvíli. Viem, že jej mamka ma rada nemala, ale nechcel som, aby ju za to Sophie nenávidela. 

'Ale Liam, veď ona vôbec....' začala hovoriť.

'Pššššt....žiadne ale, sľúb mi, že ju necháš vysvetliť ti to.' prerušil som ju.

'Áno chcem vedieť prečo mi ho nedala, ale..' znova začínala.

'Povedal som, že žiadne ale. A dnes už za ňou nechoď zajtra sa jej to môžeš opýtať. Ale dnes tu ostaneš spať.' povedal som rozhodne.

'Nie, nemôžem tu ostať mala by som problém a čo by si mysleli.' povedala.

'Neboj sa, ja to vybavím a ja môžem spať dole na gauči, aby si nič nemysleli.' nevzdal som sa.

'To určite nie, budeš spať tu pekne v posteli!' protestovala.

'Ale len ak ty tiež.'  nedal som sa odbiť. 

'Ak budem môcť tak hej.' nakoniec súhlasila.

'Budeš neboj sa, o chvíľu prídem áno?' spýtal som sa. 

'Uhm.' povedala, keď si ľahla.

Ja som rýchlo vyšiel z izby a obul sa a prebehol som k susedom. Zazvonil som a otvorila mi teta, teda Sophiina babka. 

'Liam, čo sa deje kde je Sophie?' strachovala sa teta.

'Teta, Sophie je v poriadku je u nás, len som sa chcel opýtať či by nemohla spať u nás?' uistil som ju, že je všetko v poriadku.

'Ale prečo?' vyzvedala.

'Zajtra sa všetko dozviete len povedzte, že môže.' prosil som.

'Tak teda dobre, ale Liam..' súhlasila.

'Nie, nebojte sa. Neodpustil by som si ak by sa jej niečo stalo.' povedal som a už som utekal späť k Sophie. Vošiel som do izby a pohľad mi padol na Sophie. Myslel som si spí, tak som sa snažil byť ticho a chcel som odísť aj keď mi to už predtým zakázala.

'Liam ja nespím a povedala som, že budeš spať tu.' povedala a smiala sa.

'Ja som si myslel, že spíš a môžeš tu ostať. Dám ti nejaké moje tričko, alebo chceš spať takto?' spýtavo som sa ňu pozrel, keďže mala na sebe rifle a tričko a sveter.

'Budem rada aj mi dáš nejaké tvoje tričko.' opäť sa usmiala. Podišiel som k šatníku a vytiahol z neho jedno tričko. 

'Nech sa páči. Kúpelňa je vpravo a bude ti vadiť ak budem spať bez len v boxerkách?' spýtal som sa, keď zmizla v kúpeľni. 

'Hm, neviem. Spi tak ako sa ti spi najlepšie, len nie holý!' opravila sa, keď vyšla z kúpeľni v mojom tričku a snažila sa ho stiahnuť čo najnižšie, aby som nič nevidel. Len som sa zasmial a podišiel som ku nej. Objal som ju a následne ju ťahal k posteli. Po chvíli zaspala v mojom objatí a mne neostávalo nič iné len tiež spať. 

Sophie

Ráno som zobudila tak ako som večer zaspala a len som sa usmiala nad tým, kde teraz práve som. Pozrela som sa na Liama, ktorý ešte spokojne odfukoval. Neodolala som a dala mu pusu. On sa len usmial a zovrel ma v objatí.

'Liam, pusť ma, veď ma rozpučíš a musím ísť domov. Veď vieš.' povedala som mu zo smiechom.

'Dobre, ale daj mi ešte pusu.' protestoval a hneď na to aj konal. 

'No dostal si, ale už ma pusť. Je veľa hodín.' povedala som a on povolil zovretie. 

'A nezabudni, čo si mi včera sľúbila.' povedal, keď vstal z postele.

'Chcem vedieť aký mala dôvod Liam.' vystrúhala som akúsi grimasu a obliekla sa. Liam sa obliekol tiež a zišli sme dole, kde všetci raňajkovali. Nechcela som obťažovať, no nedovolili mi odísť, kým sa nenajem a tak som súhlasila. Potom som sa rozlúčila z Liam a pobrala sa domov. Vošla som dnu a v kuchyni som stretla babku.

'Babi, kde je mamka?' spýtala som sa, keď som vošla dnu.

'Neviem, asi je hore. A ty slečna kde si sa včera flákala?' spýtala sa.

'Ja som myslela, že Liam..' chcela som pokračovať.

'Bol tu, ja len že čo ste robili.' pýtala sa babka.

'Ale babiii...idem za mamkou.' povedala som a vydala sa ku schodom. Následne som vošla do jej izby, kde mamka čítala nejakú knihu. Zavrela som dvere.

'Mami môžeme sa porozprávať?' začala som.

'Áno srdiečko, čo sa deje?'