Ours 18

Zdravím vás a pridávam časť! Aký bol prvý deň? Moje dnešné ponaučenie je pre vás, že ak niečo začnete čítať, tak to aj dočítajte, keďže ako dnes Lívia stihla prečítať, že 'Mokré dáždniky' a potom sa zlostí aké to sú a pri tom nedočítala 'nedávajte do košíka' Neskutočný smiech! Enjoy it! :)

Neskoro večer sme sa pobrali domov a vyspali sa do ružova. Ráno nás vonku privítala nová nádielka snehu, ktorá sa neustále zväčšovala, keďže sneh ešte stále padal. Ešte v pyžame som sa vybrala do kuchyne kde krásne voňali sušienky, ktoré babka práve vybrala z rúry. Vzala som si z taniera, kde už boli vychladené a z chladničky som si vybrala mlieko. Naliala som si ho do pohára a predstava raňajok bola vybavená. To isté si vzala aj Chris, keď sa dovalil do kuchyne. Počas toho mi však celý čas hral úsmev na tvári.
'Dnes máš akúsi dobrú náladu.' poznamenala babka.
'Dnes nemám len dobrú náladu, dnes sa aj dobre cítim!' povedala som, keď som umývala tanier a pohár od mlieka. Za toto všetko mohol Liam a tie najkrajšie Vianoce v mojom živote.
'Myslím si dobre ak si myslím, že príčinou toho je Liam.' usmiala sa babka. Ako ma ona dokáže stále tak prekuknúť. Pozná ma dokonale, aj keď sa nevídame tak často.
'Myslíš si správne.' povedala som a utrela si ruky.
'A určite medzi vami dvoma niečo nie je?' pozrela sa na mňa skúmavo babka.
'Určite je, no viac ti nepoviem.' povedala som a utiekla som do izby. Už to vidím akoby sa začala vypytovať tie jej otázky. V tomto je niekedy horšia než nejaká kamarátka. Chce vedieť všetko, no niekedy vedieť všetko nemôže. Nemôže byť taká zvedavá.
Sadla som si na okno a len tak premýšľala. O včerajšku a o všetkom. O tom ako zase budem musieť odísť a zase sa neuvidíme. Má vôbec cenu náš vzťah ak spolu skoro vôbec nebudeme? Neviem čo mám robiť, ale  si chcem vychutnať tých pár dní, čo tu ešte budem.
'Sophie, poď dole, niekto prišiel.' kričala na mňa babka.
'Už idem!' zakričala som a utekala som dole s očakávaním, že to bude Liam. Zbehla som dole a vošla som do obývačka ostala som príjemne prekvapená našou návštevou.
'Mamíí!' skríkla som a vrhla som sa na ňu.
'Ako to, že si tu? Nemala si prácu? Kde je ocko?' chrlila som na ňu otázky.
'Chcela som vás prekvapiť a ocko je doma a má veľa práce, nemohol prísť, ale pozdravuje vás.' povedala, keď sa snažila vyzliecť svoj kabát.
'Počkaj pomôžem ti!' povedala som zo smiechom a pomohla jej s ním. Následne som ho zavesila na vešiak v predsieni, kde som narazila na niekoľko veľkých tašiek.
'Mami, to si si tu vzala celý šatník, že je toľko tašiek v predsieni?' spýtala som sa, keď som opäť vošla do obývačky, kde už sedelo celé osadenstvo tohto domu.
'Dobre, že hovoríš, skoro by som zabudla!' povedala a odišla do predsiene. Bola som zmätená.
'Tak tomuto vôbec nechápem!' prehovorila som po chvíli.
O chvíľu sa tam dovolila mamka s taškami. Začala s nich vyberať krabice obalené baliacim papierom s mašľou. Mamka sa nám zahrala na ježiška.
'To sú..' začala mamka, no mi s Chrisom sme ju nenechali dohovoriť.
'Darčekýýýý!' skríkli sme a súčasne sme sa na mamku vrhli. Tá sa len smiala. Potom nám podala krabice, každému tú jeho zo špeciálnym darčekom.
'Ak by som vám nedala darčeky, tak ma ani neobjímate.' zasmiala sa mamka.
'Ale áno!' povedala som a už zas ju objala.
'Veď ja viem, ale už si to rozbaľte.' povedala a súrila nás.
Babka dostala nová záhradnícke náradie a knihy, dedko zas pyžamo a teplé nové papuče. Chris dostal novú počítačovú hru a iné drobnosti. Ja som vo svojom mala šaty, knihu a nejakú voňavku.
'Na čo mi budú?' spýtala som sa mamy zo zmäteným výrazom.
'Sú ma ples, na ktorý ideš už o šesť dni.' usmiala sa mamka.
'Ako to, že idem?' spýtala som sa nerozumejúc.
'Ideš tam s Liamom.' povedala mi babka.
'Teraz už fakt ničomu nechápem!' prehlásila som.
'Potom ti to vysvetlíme. Choď radšej za Liamom.' usmiala sa babka a popohnala ma preč. Chcela som protestovať, no keď na mňa hodila ten jej pohľad, hneď som súhlasila a odišla sa obliecť. Vybrala som sa za  Liamom. Zazvonila som a čakala, kto mi otvorí. Bol to Liam. Nič som nepovedala len som som ho rýchlo objala a pobozkala ho.
'Práve som chcel ísť za tebou.' povedal, keď za nami zavrel dvere.
'Prečo, stalo sa niečo?' spýtala som sa z obavami.
'Nie, len sa zľakol, že to včera...' chcel mi dopovedať.
'Včerajšok neľutujem a ani nikdy nebudem, pretože to bol najkrajší deň môjho života!' povedala som a radšej ho objala.
'To isté platí aj u mňa. Ľúbim ťa.' pošepkal mi.
'Poď nestojme tu. Čo budeme robiť?' spýtal sa po chvíli.
'Ja neviem, čo navrhuješ pán Payne?' spýtala som sa.
'Pozrieme si Toy Story budúca pani Payne.' vyplazil na mňa jazyk a ťahal ma hore do schodov.
'Počkaj, čo si povedal?' spýtala som sa ho, keď sme prišli do jeho izby.
'Že si pozrieme Toy Story. Sadni si na posteľ.' usmial sa a vopchal DVD do prehrávača.
'To potom!' povedala som.
'Aby si si sadla.' odpovedal s nadvihnutým obočím a hodil sa na posteľ. Tiež som si ľahla a Liam ma objal. Pustil tú rozprávku, ktorú už videla miliónkrát, no Liam ju mal rád a tak som ju pozerala s ním. Keď skončila, Liam vypol televízor a opäť sme len tak ležali v objatí. To ticho bolo príjemné.
'Vieš, čo je čudné?' spýtala som sa po chvíli, keď sme len tak ležali.
'Hm?' ozval sa Liam.
'Že som ten list v živote nevidela.' pokračovala som po chvíli.
'Kde asi môže byť?' zamyslela som sa.
'Nechaj to tak, veď sme si povedali, že to už necháme tak.' povedal Liam, no ja som z neho cítila niečo akoby vedel ešte niečo a ja nie. Musela som sa ho to opýtať.
'Vážne nevieš kde je?' spýtala som sa ho a pozrela som sa naňho ho.
'Neviem.' povedal.
'Povedz mi to, ak to vieš, rada by som si ho prečítala.' stále som naňho pozerala.
'Ja neviem, kde je, no dal som ho Sophie a tá mi potom povedala, že ho dala tvojej mamke.'