Ours 8

Možno sa vám to bude zdať nudné a suché, ale musím sa trochu posunúť v deji a možno už v ďalšej časti sa niečo udeje. Tak mi to prepáčte a nenechajte si pokaziť náladu. Bola by som strašne rada ak by som tu našla aspoň pár komentárov. Enjoy it! :)

Sophie
Hneď ráno som si zbalila veci do kufra a poprosila mamu o pár dni voľna. Súhlasila, no keď to zistil Chris, hneď sa šiel tiež zbaliť a šiel k starkím so mnou. Mamka s otcom budú mať aspoň trochu súkromia, ale to čo budú robiť som radšej neriešila. Otec nás tam odviezol, ale len pozdravil svojich rodičov a hneď nás aj opustil, keďže dnes je v kuchyni zhon. Chris sa hneď vrhol na babkin úžasný čučoriedkový koláč a ja som sa  rýchlo ponáhľa k nemu, aby mi niečo ostalo.
'Som rada, že vám chutí.' usmiala sa od dverí starká.
'Že chutí?! Veď ty robíš ten najlepší čučoriedkový koláč na celom svete!' povedala som a Chris len prikyvoval, keďže mal plné ústa už spomínaného koláča.
'Keď ste hladní zjete všetko. Veď aj ste nejakí chudí, čo vám doma, ani jesť nedávajú?' zlostila sa starká.
'Ale starká, to že sme chudí ešte neznamená, že sme hladní a že nejeme. Tuto Chris zje aj celú chladničku, no pozri sa aký je chudý.' ukázala som na Chrisa.
'To nie je pravda, ja vôbec nejem tak veľa!' durdil sa Chris.
'No tak okrem cereálií, ktoré je mamka zješ všetko!' vyplazila som naňho jazyk.
'Toto oľutuješ, sestra!' vykríkol a hodil sa na mňa. Začal ma biť a hlavne štekliť vie, že som strašne šteklivá. Už som sa ani nevládala smiať a bola som celá od koláča, keďže Chris mal celé ruky špinavé od koláča.
'Ale už dosť Chris, choď za starkím, potrebuje pomôcť v dielni.' vyhnala starká Chrisa z kuchyne a ja som jej bola vďačná.
'Vďaka, idem sa umyť a prezliecť, potom sa pôjdem niekam prejsť.' povedala som, keď Chris odišiel.
'Hore som ti ustlala posteľ, tam kde vždy.' usmiala sa starká.
'Vďaka.' poďakovala som jej a vzala som svoj kufor, ktorý bol ešte stále v predsieni. Vyniesla som ho do izby a šla do sprchy. Snažila som sa na nič nemyslieť a hlavne nie na Liama, nemohla som, moje myšlienky sa stále strácali k nemu a do očí sa mi hrnuli slzy. Rýchlo som sa umyla a vyšla zo sprchy. Ak by som tam ostala, premýšľala by som ešte viac a po čase by som aj začala ľutovať, to že som ho nenechala vysvetliť mi to. Rýchlo som sa obliekla do krátkych kraťas zo starých riflí a do tielka. Vlasy som zopla do neposlušného drdolu a na nohy si dala staré číňany. Vydala som sa k stajniam a vošla ku koňom, vždy sem chodím, keď tu som. Nie, neviem na nich jazdiť, no rada ich čistím a češem. Dokážem pri nich prísť na iné myšlienky a aspoň troch vypnúť. Prechádzala som od jedného k druhému a zahliadla som aj, že Fantagiro čaká žriebätko. Už sa naňho teším, ako mu dám meno. Veľa týmto koňom som dala meno ja, to preto mali také originálne mená. Pohladila som ju a vydala som sa von. Šla som sa prejsť. Je tu tak krásna príroda. Sadla som si na starú drevenú lavičku blízko lesného jazierka na okraji lesa. Milovala som to tam. Bolo tam nádherne, priam ako z rozprávky. Sedela som tam hodnú chvíľu už sa aj zvečerilo a tak som sa vydala späť, aby sa o mňa nebáli.
Keď som vošla do domu, z kuchyne som ucítila známu lahodnú vôňu. Milujem jedlo od babky. Nie, že by mama varila zle, no starká je starká. Zamierila som si tam a umyla si ruky, potom som si sadla k stolu a nabrala si. Pri večeri sme sa rozprávali zo starkími, no prevažne Chris, ktorý chcel vedieť všetko. Po večeri som starkej pomohla umyť.
'Čo ťa trápi Sophie? Už keď si prišla som si všimla, že niečo nie je v poriadku a si nejaká smutná.' pýtala sa.
'Ale, starká, ja ani neviem.... je to ťažké, ale už je to za mnou.' hovorila som.
'Povedz mi všetko!' povzbudila ma starká.
'Vieš začala som chodiť pomáhať do domova a jeden deň tam jeden chlapec priviedol svoju neter. Bol pekný a milý. Tá malá nás zoznamila a na druhý deň sme sa rozprávali. Nechal mi aj číslo, no ja som sa neodvážila zavolať mu. Tak prišiel za mnou, bola som sama doma a povedala som mu čo ma ťaží a  on ma objal a bol so mnou. Cítila som sa s ním dobre. Na druhý deň sme boli spolu von a keď sme šli domov povedal mi, že je z Anglicka, no chcel mi povedať ešte niečo, no musela som ísť. Na druhý deň ráno mi opäť niečo chcel povedať, no nemohla som. Poobede mi sam povedala, že Liam je spevák britskej kapely One Direction. Utiekla som s plačom domov a zavrela sa v izbe, potom prišiel Liam a chcel mi to vysvetliť nechcela som, mama mu povedal, že nie som doma a že ma odísť, nechcel odísť a nejak zistil, že doma som no to prišiel otec a skoro mu streli, no to som nedovolila, povedala som mu nech odíde, že to tak je lepšie.' dopovedala som so slzami v očiach. Starká ma objala a ja som sa ešte viac rozplakala. Postupne som sa ukľudnila.
'A ty si sa doňho zaľúbila!' povedala. Neodpovedala som, nevedela som, ale bola to pravda, no nechcela som si to priznať.
'Chýba ti?' spýtala sa.
'Ani nevieš ako, ale oklamal ma a už sa to nedá vrátiť dnes odišiel a potom odlieta do Ameriky.' vysvetlila som.
'To poznám, keď starkí odišiel na vojnu, písali sme si, no potom mi už nič neprišlo. Bála som sa, že sa mu niečo stalo, no potom sa vrátil. Uvidíš, ak aj on ľúbi, tak sa vráti a nenechá to tak. Len ešte nie je ten správny čas.' usmiala sa. Objala som ju a ešte trochu ostala v jej náručí potom som sa pobrala spať.

Liam
Ráno som si zbalil kufor a zjedol vynikajúce raňajky od Ruth. Nebol som síce v pohode, no môj úsmev zatiaľ zaberal a po raňajkách som sa opäť vytratil do izby. Viem, že Sophie ma nechcela vidieť ani nič počuť no napíšem jej list. Začal som písať. Dosť dlhý a hlavne úprimný list. Zabalil som ho do obálky a šiel za malou Sophie.
'Sophie, keď pôjdeš do tej letnej škôlky, mohla by si dať toto Sophie?' povedal som a ukázal na obálku.
'Dobre.' povedala.
'Ale nestrať ju a daj jej, keď tam pôjdeš.' povedal som a dodal jej ju. Skryla si ju a usmiala sa.
'Máš ju rád?' spýtala sa ma.
'Veľmi.' brnkol som jej po nose a vystískal ju.
Nastal čas odchodu a tak som ich ešte raz vystískal a odišiel na letisko.