Ours 7

Tak a tu je to dlho očakávané pokračovanie. Som rada, že som to otvorila a keď som zbadala, tú návštevnosť, tak mi proste padla sánka. A tak pokračujem a pridávam sľúbenú časť. Prosím, zanechajte komentáre, nech poznám moje čitateľky a viem, ako sa vám to zatiaľ páči. Enjoy it! :)

Liam
Už druhýkrát som sa pokúšal jej povedať, že som člen britskej slávnej kapely, no zas nás niekto vyrušil. Možno, ak by som bol rýchlejší a nešlo to zo mňa ako z chlpatej deky, tak by to už vedela. Dnes večer jej to poviem. Musím. Teraz, už len dúfať, že o tom ešte nevie.
Sedím na terase spolu s Ruth a malou Sophie. Vychutnávam si pohľad na Eiffelovku a rozmýšľam. Rozmýšľam nad krásnou Sophie a nad tým, kam ju dnes vezmem. Pri pohľade na Eiffelovku hneď viem, že dnes tam povedú naše kroky. Viem, že tam bude dlhý rad čakajúcich ľudí, ale tak, keď už som tá hviezda, tak mám aj nejaké výhody a keď jej to poviem, nebude sa jej to zdať čudné. Moje srdce možno chce, aby som jej povedal, čo k nej cítim, no zajtra odchádzam. Len by ju to ešte viac zlomilo. Najradšej by som sa v tejto chvíli presťahoval do Paríža. Tak aby som mohol byť blízko Sophie. Ale čo sa dá robiť? Každopádne sem budem chodiť, čo najčastejšie ako sa len bude dať.
'Liam?' prerušila tok mojich myšlienok Ruth.
'Áno? Kde je Sophie?' spýtal som sa, keď som spozoroval, že tu nie je.
'Zaspala, tak som ju odniesla do postele, ale to už bolo pred 20timi minútami. Nad čím premýšľaš? Zdáš sa mi, akoby si bol úplne mimo, vo svojom svete.' prekukla ma, nie nadarmo je moja sestra.
'Ale to je asi tým, že už zajtra odchádzam.' povedal som.
'Určite len tým?' zdvihla obočie.
'Určite!' stisol som jej ruku a usmial sa na ňu.

'Tak ja už idem Ruth, chcem si ešte vychutnať nočný Paríž, neviem kedy prídem, nečakaj ma.' vyšiel som na terasu k Ruth a dal pusu na líce.
'Dobre a nestrať sa braček.' povedala a žmurkla na mňa. Len som sa usmial a už som vychádzal z bytu. Snažil som sa zohnať nejaký taxík, no ten ako na potvoru zastavil vždy len pri nejakej zo slečien, ktoré práve vyšli. Tak sa budem musieť trocha prejsť. Do centra to nie je ďaleko a potom to už len kúsok a som pri Sophie. Zvyčajne cesta trvá pol hodinu, no ja som tam dorazil za presnú polovicu. No čo, nemohol som sa dočkať. Rýchlo som vybehol po schodoch a už som bol pri dverách. Usmial som sa a zazvonil som.

Sophie
Keď zazvonil zvonček, hneď som vedela, že to je Liam. Dohodli sme sa predsa, že posledný večer strávime spolu, no to je už minulosťou. Pozrela som sa na mamu.
'Ak je to Liam, tak nie som doma.' povedala som a mama nemala najspokojnejší pohľad, no ja už ho nechcem vidieť. Viem, to on bol prvý, ktorý zo mnou vravel, ale ak mi to nepovedal, tak ma chcel určite len využiť. Slávne hviezdy sa nebavia s takými ako som ja.

Liam
Otvorila pani Martinová, teda Elizabeth. Už som sa nemohol dočkať až budem s ňou.
'Dobrý deň, ja... je doma Sophie?' pýtal som sa, akoby som nevedel, že ona nikam nechodí.
'Nie, nie je doma.' povedala čudným tónom hlasu.
'A kde je? Sme dohodnutý.' nedal som sa odbiť.
'Ešte neprišla.' zase ten tón hlasu.
'Môžem ju tu počkať?' pokračoval som.
'Nie! ... Mal by si odísť.' zastavila ma, keď som chcel vojsť.
'Takže je doma, však?' pýtal som sa.
'Áno je, ale každopádne vidieť ťa už nechce! Takto ju klamať.' ona už asi zistila, kto som, ale musím jej to vysvetliť. Musí vedieť ako ju ľúbim a že som jej to už chcel povedať.
'Prosím pusťte ma za ňou.' prosil som. Keď pokrútila hlavou zakričal som do útrob bytu: 'Sophieee!' No odpoveď som nedostal, ešte raz som skúsil poprosiť pani Martinovú, aby ma pustila dnu, no to už prišiel pán Martin. Čiže jej manžel a Sophiin otec.
'Chlapče, čo tu ešte hľadáš, jasne ti moja manželka povedala, že máš odísť , tak odíť.' pozeral na mňa prísnym pohľadom. Ešte stále som tam stál a chcel vidieť Sophie. Keď som sa snažil ešte raz vojsť dnu a nájsť Sophie jej otec ma chytil za golier mojej košele a chcel mi dať aj jednu 'výchovnú'. Už mi skoro strelil, keď v tom niekto zakričal.
'Otec, prosím, nebi ho.' skríkla Sophie. Môj pohľad zablúdil k Sophie. Bola celá uplakaná a nebola to tá usmievavá Sophie, ktorú som za posledné dni poznal.
'Sophie, prosím, dovoľ mi to vysvetliť.' povedal som.
'Nie Liam, nerob to ešte ťahšie. Prosím odíť, ak ma máš aspoň trochu rád.' prosila ma o to, aby som odišiel, zmizol z jej života a už nikdy sa nevrátil. Vydierala ma, keby len vedela ako ju ľúbim. Posledný raz som sa pozrel do tých krásnych očí a so slzami v očiach odišiel.

Sophie
Liam odišiel ako som ho prosila. Hneď potom som sa zavrela v izbe a hlavu zaborila do už mokrého vankúša. Tak veľmi som chcela spoznať pocit priateľstva a z mojej strany lásky, som teraz už nechcela. Otec mu skoro vrazil, no to som nedovolila, aby už zase schytal pre mňa. Bude a je to tak oveľa lepšie. On odíde a ja sa vrátim k starému stereotypnému životu. Zájdem k starkím na farmu, tam sa cítim tak dobre. Ostanem tam čo najdlhšie budem môcť byť pri koňoch a pri starkej. Mojej najlepšej kamarátke.