Ours 15

Dnes trochu skôr. Ďakujem za komentáre a komplimenty. Ste úžasné. Enjoy it! :)

Sophie
Dni ubiehali a dnes je deň pred Štedrým dňom. Som strašne rada, že sme si to s Liamom vysvetlili a že je to medzi nami opäť v poriadku. Všetko mi potom ešte vysvetlil, keď sme boli osamote. Rozhodli sme sa, že to už nebudeme vyťahovať. Radšej sme každý deň trávili spolu a ja som bola konečne aspoň na čas šťastná. Zakázala som mu hovoriť a tom ako budeme musieť odísť. On do Londýna a ja do Paríža. Do dvoch odlišných metropol známych Európskych štátov. Možno sa vám to bude zdať absurdné, no aj tak je to pre mňa ďaleko. Viem, poviete si, že čo majú hovoriť tí čo sú napríklad v Amerike a ich blízky sú na opačnom konci Zeme. Áno mám rodinu a budem s ňou, no bude chýbať môj najlepší kamarát. Jediný človek, ktorý so mnou je preto aká som. Ostatný sa otočili chrbtom, ale on je tu, keď môže. Povedal síce, že stále, keď príde do Paríža, príde ma pozrieť, no nepovedal kedy doň príde a to bolo to najhoršie. Ale nechcela som nad tým rozmýšľať, nie teraz keď s ním môžem tráviť čias.
'Sophie, prosím ťa, vzala by si túto škatuľu s koláčmi k Payneovcom?' vyrušila ma z rozmýšľania babka, ktorá mi už podávala spomínanú škatuľu.
'Uhm..aj tak už tam mám byť, keďže sme sa s Liamom dohodli, že ozdobíme stromček.' povedala som a vybehla som sa obliesť. Zakričala som na Chrisa a ten sa vybral so mnou. Zo stola som vzala škatuľu s tými koláčmi a mala som čo robiť, aby som ich cestou nezjedla, keď tak úžasne voňali. Podišla som k dverám a zazvonila som.
'Ahoj, tak tu si.....prepáčte, ale my sme si nič neobjednali.' zarazil sa, keď zbadal škatuľu, ktorá skryla celú moju hlavu. Ja som sa len rozosmiala.
'Ale Liam radšej mi s tým pomôž a nestoj tam ako vyoraná myš.' podala som mu škatuľu zo smiechom.
'Tak predsa si to ty a ja som sa zľakol, že si z nás niekto vystrelil. Nejaké fanúšičky.' zasmial sa a vzal mi škatuľu. Vošiel dnu a my za ním. Chris sa konečne vynoril spoza mňa.
'Čau Liam!' pozdravil ho Chris, ktorý prebehol popred neho. Keďže sme tu boli celé dni, tak to už poznal a s malou Sophie spolu zvykli šantiť, žeby náš malý Casanova našiel svoju princeznú?
'Čo to máš v tej škatuli braček? Úžasne to vonia.' povedala Ruth, ktorá práve vyšla z kuchyne.
'Sophie nám doniesla koláčiky.' usmial sa a pokračoval v ceste do kuchyne.
'Ehm...ahoj Ruth, vieš babka povedala, že musí niečo spraviť aj ona, keď už tieto Vianoce slávime u vás.' povedala som a usmiala sa.
'Ach tie babky.' zasmiala sa Ruth a pobrala sa niekam hore, zrejme skontrolovať Sophie a Chrisa.
'Sú fakt dobré.' pochválil Liam koláčiky, keď vošiel do obývačky s jedným v ruke.
'To si píš, veď sú od mojej babky.' poriadne som zvýraznila mojej. On sa len zasmial.
'Poď ideme po ozdoby, mali by byť na povale.' povedal a už ma ťahal hore schodmi. Po drevenom rebríku sme vyšli hore a začali sa obzerať. Bolo tu toho fakt dosť veľa.
'Tak toto bude asi na dlhšie.' zasmiala som sa a pozrela som sa na Liama.
'Ale čoby, veď ja viem kde sú.' povedal a ukázal do rohu. vydýchla som si a počkala som, kým sa tam Liam dostane. Keď už ani po hodine hľadania ich nenašiel, tak som si sadla. No to som robiť nemala, keďže  ta krabica pod mojou váhou pukla a ja som sa ocitla na zemi medzi kopou farebných reťazí na vianočný stromček. Začala som sa smiať. Liam to spozoroval a smial sa tiež.
'A že vieš kde sú.' smiala som sa z neho.
'Ja som to vedel, len si si na nich omylom sadla a trošku to pod tebou puklo.' vrátil mi to a naďalej sa smial. Možno narážal na moju váhu, no ja za to nemôžem!
'Buď rád, že som si nesadla na škatuľu s vianočnými guľami.' zahlásila som a Liam vybuchol do ešte väčšieho smiechu. Upokojili sme sa, vzali sme ozdoby a zišli sme dole. Tam na nás už čakal stromček, ktorý tu medzi časom doniesol Liamov otec, teda pán Payne. Rozložili sme krabice a dohadovali sa akej farby bude, keďže tu mali viac farieb.
'Fialový bude pekný.' povedala som.
'Ale modrý ešte krajší!' oponoval mi Liam.
'To nie je pravda! Aj sám to vieš!' hovorila som mu.
'Ja mám pravdu vždy. Modrý je krajší!' hovoril pre zmenu on mne. Takto sme sa tam už dohadovali dobrých päť minút.
'Tak dajte aj jednu aj druhú a dajte tam aj svetielka.' povedala už zúfala Nicole, ktorá nás už nevládala počúvať. Bol to celkom dobrý nápad.
'Ale..' nestihol dopovedať Liam.
'Žiadne ale, počúvnite Nicole už sa vás nedá počúvať.' skočil mu do reči jeho otec.
'Tak teda dobre.'  napokon sme obaja súhlasili a začali zo zdobením. Ja som vešala fialové a Liam modré. Nakoniec sme si rozdelili svetielka a dali sme ich tam tiež. Len tak sme odfukovali na gauči a pozorovali svoj výtvor, no zrazu som si všimla niečo neobvyklé a začala som sa smiať. Liam sa na mňa len nechápavo pozeral.
'Liam, my sme zabudli na hviezdu!' smiala som sa ďalej.
'Tak poď dáme ju tam.' usmial sa Liam.
'A ako, veď naň nedočiahneme a ešte by sme ho zvalili.' zapochybovala som o jeho schopnostiach.
'Kto povedal, že naň nedočiahneme?' povedal Liam a podal mi do rúk hviezdu.
'Vylez mi na chrbát.' povedal a už sa zohýnal. Najprv som sa bála, ale keď sa potom na mňa pozrel, tak som sa odvážila a vyliezla som. Dali sme naň hviezdu a ja som sa zasa ocitla nohami pene na zemi.
'Choďte dať ešte tieto svetielka na balkón.' povedala Ruth a podala nám ich. Vybrali sme teda rebrík a vydali sme sa von. Vyliezla som hore a preliezla na balkón. Liam išiel po mne. Začala som vešať svetielka a čakala, kým Liam príde ku mne. Zrazu som len začula buchnutie. Vyklonila som sa a zbadala Liama ako leží na zemi, zrejme sa pošmykol. Rýchlo som zliezla dole a kľakla si k nemu. Jemne som ho prefackala a dúfala, že sa preberie. Nič. Naklonila som sa bližšie k jeho tvári, aby som zistila, či ešte dýcha, no to bola chyba.