Ours 14

Som strašne zabratá do poviedky od *Vé*. Dnes bolo aj veľké riziko, že nič nebude, keďže LOA ma strašne chytilo. Ale predsa sa podarilo aj keď trošku kratšia. Btw, ďakujem za vaše komentáre veľmi si to cením a hlavne Zuzka a Livka ♥ Včerajšia návštevnosť stúpla skoro o polovicu, to si tiež cením. Enjoy it! :)

Keď na nás skríkla obaja sme spozorneli a pozreli sa na seba. Ona len prehadzovala pohľad zo mňa na Liama a z Liama na mňa. Tá malá je na svoj vek fakt múdra.
'Ehm...čo si vravela?' pýtal sa Liam.
'Vy ste ma nepočúvali?' zdula sa Sophie.
'Jasné, že sme ťa počúvali, to sa len tak hovorí vieš..' snažila som sa zahovoriť to, že sme ju nepočúvali. Super už aj klamem. Mala by som čo najrýchlejšie zmiznúť.
'No....a chceli sme vedieť viac a preto som to povedal.' pridal sa Liam.
'Ale ja vám už o tom nepoviem a idem na WC-cko.' povedala a odpochodovala. Presne vedela kde sú a nebála sa, keďže je toto slušná cukráreň a mali sme ju na dohľad.
'Ja...chcel som sa ti ospravedlniť.' povedal po chvíli Liam. Len som sa naňho spýtavo pozrela.
'Nie, to skôr ja by som sa mala ospravedlniť, krivdila som ti a ty za nič nemôžeš.' oponovala som mu, on predsa za nič nemohol a aj tak som mu už všetko odpustila.
'Ale aj tak prepáč za to, že som na teba začal kričať.' hovoril ďalej.
'To je dobré. Fakt.' pokúsila som sa o úsmev.
'Priatelia?' spýtal sa, no nestihla som odpovedať.
'No, už ste sa rozmysleli, či sa budete rozprávať?' spýtala sa, keď prišla k stolu.
'Ale, ale kde ty chodíš na také reči?' povedal Liam a vzal ju do objatia. Ona sa mu otočila chrbtom a pritom ako ju Liam stískal bolo na jej tvári vidieť jemnú červeň. Len som sa nad nimi usmiala.
'Tak čo ideme už?' spýtal sa Liam, keď ju dostískal.
'Poďme sa ešte prejsť, keď tak pekne sneží.' povedala a už si obliekala šál a čiapku. Na to ako je múdra si v tom zhone obliekla čapicu naopak. Zohla som sa k nej a opravila jej ju. Potom som jej brnkla po nose. Tiež som sa obliekla, no už som ich nechcela otravovať.
'Hey Sophie! Kam ideš?' zastavil ma Liam, keď som sa chcela pustiť opačným smerom než oni.
'Domov. Už vás nechcem otravovať a aj tak už by som mala ísť.' povedala som.
'Neotravuješ a aj tak sa už len prejdeme a pôjdeme.' povedal a potiahol ma za ruku. Ruku som mu však pustila a chytila som sa Sophie z druhej strany. Sophie sa vešala a chcela, aby sme ju každým krokom zdvíhali. Mohli sme vyzerať ako rodinka, ale nikto z nás to neriešil. Pomaly sme sa vracali parkom, keď do mňa niekto hodil snehovú guľu. Bol to Liam a smial sa.
'Guľovačká!' vykríkla som a hádzala som doňho guľu. Sophie sa k nám tiež pridala.
'Zásah.' skríkla som. keď sa mi ho konečne podarilo trafiť, no on mňa trafil aspoň 15-krát. Rozhodla som sa inak. Moja muška bola na bode mrazu a tak som ho chcela hodiť do snehu. Prikradla som sa k nemu, zatiaľ čo on guľoval Sophie. Hodila som sa naňho a spadli sme do snehu. Presnejšie ja naňho. Boli sme celí od snehu a neskutočne sme sa smiali. Keď sa nám zrazu stretli pohľady nastalo ticho. Len sme sa pozerali jeden na druhého a mlčali sme.
'Prepáč.' povedala som v rozpakoch a rýchlo som sa postavila.
'To je v pohode. Rád pôsobím ako vankúš.' povedal a vyplazil mi jazyk.
'Toto si nemal Liam James Payne.' skríkla som a rozutekala sa za ním.

Liam
Rozutekala sa za mnou, potom čo som chcel odľahčiť situáciu, keď sa zo mňa celá v rozpakoch postavila. Mala fakt krásne oči. Nemohol so si pomôcť, no už dlho mi behali po mysli.
'No veď počkaj, keď ťa chytím.' kričala a ďalej za mnou utekala, no ja sa nezapriem, veď som bol na listine náhradníkov na olympiádu. Malá Sophie sa len smiala na tom ako sa naháňame po celom zasneženom parku. Zrazu mi niečo napadlo, dobre som vedel, že ma nedobehne. Tak som zastavil a otočil sa k nej. Otvoril som náruč a čakal, kým ku mne dobehne. Keďže nestihla zabrzdiť, vbehla mi rovno do náručia, presne tak ako som predpokladal. Začal som ju stískať. To mala byť moja odplata za to, že ma hodila do toho snehu, no pre mňa to bol darček. Nechcel som ju už pustiť, no musel som.
'Liam, pusť ma!' kričala.
'Veď ty počkaj!' smiala sa a ja som ju ešte viac stískal.
'No ale už dosť!' snažila sa hovoriť vážne, no aj pri tom sa smiala. Po chvíli som prestal.
'Priatelia?' spýtal som sa a ešte ju držal, ak by povedala nie, stískal by som ju ďalej.
'Priatelia.' povedala a rýchlo sa vymanila z môjho náručia. Dobehla k Sophie a objala ju. Tá sa len na nás smiala.
'Je ti niečo smiešne?' spýtal som sa s tým, že som ju chcel začať štekliť.
'Nie!' skríkla a schovala sa za Sophie.
'Ale no Liam nechaj ju. Ona nemôže za to, že si taký smiešny.' povedala a rozosmiala sa. Odul som spodnú peru, no potom som sa aj ja rozosmial.
'Dnes máš teda šťastie, že tu je Sophie.' povedal som a vybrali sme sa domov. Odprevadili sme Sophie a rozlúčili sa s ňou. Bol som rád, že ju môžem znova objať. Vybrali sme sa domov. Celý vymrznutí a mokrí. Keď nás zbadal Ruth mala obavy, že bude Sophie chorá, no ona je predsa Payne, ju tak rýchlo nič nezloží. Navečerali sme sa a v nočných hodinách zaspali.