Ours 11

Dnes trochu skôr, ale ak tu bude dnes 5 komentárov, tak vám sem dám dnes ešte jednu. Enjoy it! :)

Sophie
Celý obed som mlčala a pozerala sa do taniera. Hneď po ňom som sa vybrala do izby. Zvalila som sa do perín a po tvári sa mi začali kotúľať slzy. Pomaly dopadali na vankúš a celý ho premočili. Prečo vlastne plačem? Veď sa ani o mňa nezaujíma. A teraz to bude ešte horšie. Budem sa mu vyhýbať ako to len pôjde. Aj tak odcestujem preč a neuvidím ho už. A on sa aj tak neunúva niečo spraviť. S takýmito myšlienkami som zaspala.

Liam
Vyšiel som hore a otvoril som prvé dvere, ktoré som videl. Trochu som ich odchýlil a nakukol dnu. Naskytol sa mi pohľad na spiacu Sophie. Vyzerala, tak bezbranne a bez ochrany. Všimol som si, že má mokré líca a aj vankúš zdobí mokrý fľak. Ona plakala a zas som to zavinil ja. Najradšej by som si ju teraz vzal do náručia a už nikdy nepustil. Len som ju pohladil po vlasoch a prikryl ju. Chcel som odísť, no chytila ma za ruku. Nič nevravela len ma ťahala k posteli a nechcela pustiť moju ruku. Spí a ak by vedela, čo robí určite by ma hneď vyhodila, nechce to, robí to len v podvedomí. Nemôžem tu ostať, určite by sa na mňa potom hnevala ešte viac. Pustil som jej radšej ruku a aj keď som sa musel premáhať odišiel som. Schádzal som zo schodov a chcel som ísť domov, no zastavila ma teta.
'Liam, kam ideš? Stalo sa medzi vami niečo? Vy sa poznáte, že?' pýtala sa. Ako to tak rýchlo zistila, veď  predtým nič netušila.
'Nie, nič sa nestalo. Idem domov.' zaklamal som a snažil som sa, čo najrýchlejšie odtiaľ vypadnúť.
'Liam, neklam mi a povedz mi to! Sophie mi to aj tak nebude chcieť povedať.' povedala a už ma ťahala do kuchyne. Uvarila nám čaj a sadli sme si k stolu.
'Tak čo sa stalo? Ako ste sa spoznali?' spýtala sa.
'Spoznali sme sa v Paríži a stali sa z nás priatelia...' nie je potrebné to ako sme sa spoznali o to nešlo. 'Lenže ona vôbec nevedela, kto som. Bol som rád, že má ma niekto rád ako obyčajného chlapca. Chcel som jej to viackrát povedať, no zakaždým nás niekto vyrušil. Raz som jej stihol povedať len to, že som z Anglicka, no viac som v ten večer nestihol. Na druhý deň nás vyrušila jej kamarátka a chcel som jej to povedať večer, no dozvedela sa to sama. Keď som tam prišiel pani Martinová mi povedala, že nie je doma, no nakoniec som zistil, že doma je. Nemohol som sa k nej dostať, ale to prišiel aj pán Martin. Snažil som nejak cez prepchať dnu no pán Martin mi skoro jednu strelil, no Sophie ho zastavila. Povedala, že mám odísť ak ju mám aspoň trochu rád. No ja som ju nemal len trochu rád, no odišiel som. Napísal som jej list, no neviem či si ho prečítala. Ak aj áno, aj tak mi neodpustila, čo svedčilo aj jej dnešné správanie. Chcel som sa s ňou porozprávať no ona spala, tak som ju zakryl, no ona mi chytila ruku. Ťahala ma k posteli, no ja som vedel, že by nechcela, aby som ostal s ňou. A teraz som tu.' zakončil som rozprávanie.
'A ty si sa do nej zaľúbil.' povedala teta. Ostal som ticho, no ona môjmu tichu pochopila.
'Neboj sa, ona ti odpustí, len potrebuje čas.' povedala a usmiala sa.
'Vieš ona to ešte nikdy nezažila, preto je taká. Daj jej čas, zajtra ju pošlem k vám, aby ste sa porozprávali.' povedala a objala ma.
'Vďaka.' povedal som a odišiel domov.

Sophie 
Ráno som sa zobudila a nechcelo sa vstávať, no musela som, keďže babka o ničom nevie a hneď by sa vypytovala. Budem sa mu vyhýbať a potom odídem. Vstala som a dala si sprchu. Snažila som si zakryť kruhy pod očami a nahodiť úsmev. Rýchlo som sa umyla a zišla do kuchyne.
'Dobré ráno Sophie! Ako si sa vyspala?' pozdravil ma dedko.
'Dobre, je to tu pre mňa nové.' vystrúhala som úsmev a to už predo mňa babka položila tanier s palacinkami. Zjedla som jednu aj keď do mňa vôbec nešla, no bolo by to podozrivé. Umyla som svoj tanier a sadla som si k Chrisovi pred telku.
'Prosím ťa Sophie odniesla by si túto múku Karen, bývajú hneď vedľa. Minule som si ju požičala a zabudla som ju vrátiť.' prišla za mnou babka.
'Dobre babi, len sa oblečiem.' povedala som a už som si obliekala kabát, okolo krku si dala šál a nasadila si čapicu. Na nohy som si obula topánky, keďže som sa rozhodla, že sa aj trocha prejdem. Vzala som podávanú múku a vyšla som von. Zavrela som dvere a pobrala sa k susedom. Zazvonila som a čakal som.
'Ahoj! Čo potrebuješ?' spýtalo sa dievča, ktoré mi otvorilo milým hlasom.
'Ehm..Ahoj, som Sophie tu od vedľa a priniesla som múku. Babka ďakuje.' povedala som a podala jej múku, ktorú mi dala babka.
'To si ty! Aha jasné, nemá za čo. Poď dnu a inak som Nicole.' povedala a otvorila dvere, aby som vošla.
'Nie nechcem obťažovať a aj tak som sa chcela prejsť.' povedala som.
'Neobťažuješ, budeme len radi!' povedala a potiahla ma dnu.
'Tak, teda dobre, ale len na chvíľu.' súhlasila som nakoniec a vyzula sa. Nicole mi podala nejaké teplé papučky, ktoré som si nakoniec obula a vyzliekla si kabát. Nicole ma zaviedla do obývačky a šla uvariť čaj. Porozhliadla som sa po obývačke, mali to tu útulné, no zaujala ma jedna fotka. Veď je na nej Liam. Všimla som si ďalšie, tiež tam bol a iný ľudia. Tak teraz som už ničomu nechápala.
'Sophie?' ozvalo sa spoza mňa.