Ours 10

Ták a už sa to zase trochu rozbehne. Vďaka za komenty. Aspoň viem, či to niekto číta. A ešte sa chcem poďakovať za tých 1000 vzhliadnutí. Enjoy it! :)

A tak sme hneď ráno vyrazili na letisko. Netrvalo dlho a už sme mohli z okienka pozorovať krásy zasneženého Wolverhamptonu. Už sa teším až tam budeme. Vstúpili sme z lietadla a ja som musela dávať o to väčší pozor na Chrisa. No nechcel sa stratiť a tak ma poslušne držal za ruku. Počkali sme na naše kufre a porozhliadli sme sa po okolí, či nezbadáme babku s dedkom. Mali nás čakať, lebo sami by sme sa nikam nedostali. Zrazu mi Chris pustil ruku a kdesi sa rozbehol.
'Chris! Stoj, stratíš sa.' kričala som, keď som tam ostala stáť s dvomi kuframi. Neváhala som a spolu s kuframi som šla tým smerom, ktorým sa vybral on.
'Sophie!' skríkol známy hlas. Otočila som sa a za mnou stáli babka, dedko a Chris. Och, ako mi odľahlo. Vzala som kufre a namierila si to k nim.
'Ahojte!' povedala som, keď som postavila kufre pred nich.
'Ahoj Sophie! Nejako si vyrástla a opeknela.' povedala babka a obzerala si ma.
'Ale babí! A ty Chris, vieš ako som sa bála, keď si mi zrazu utiekol.' pozrela som sa na Chrisa. Ten mi len vyplazil jazyk a vybrali sme sa k autu. Dedko naložil kufre do kufra a vydali sme sa k nim. Keď dedko zaparkoval na príjazdovej ceste nemohla som sa vynadívať na ten krásny jednoposchodový domček. Všetky domy v tejto ulici boli krásne. Chcela by som tu bývať. Vyzerá to tu nádherne. Vzali sme si kufre a odniesli ich do izieb. Prezliekla som sa do čiernych legín a sivého pleteného svetra a vybrala sa dole. Babka práve niečo kuchtila, tak som jej s tým pomohla. Vonku krásne snežilo. Pripravili sme stôl v jedálni a babka ma poslala po dedka a Chrisa. Sedeli pri televízore a Chris celý uchvátený Simpsonovcami sa snažil vysvetliť dedkovi, kto sa ako volá.
'Obed je na stole, poďte sa najesť.' povedala som, keď som vošla do obývačky. Len prikývli a šli do kuchyne. Sadli si za stôl, no keď som si chcela sadnúť aj ja niekto zazvonil. Tak som sa vydala otvoriť mu.

Liam
Ráno som vstal trochu skôr a tak si povedal, že sa prebehnem a pri tom aj nakúpim. Poriadne som sa obliekol, keďže vonku bola zima. Vyšiel som vonku a zamkol som. Rozbehol som sa po ulici a vychutnával si ten pocit, že som doma, v rodnom meste. Dobehol som k potravinám a nakúpil zopár vecí, potom sa ešte zastavil v pekárni, kde pečú to najlepšie pečivo. Vzal som všetky tašky a pobral sa domov. Doma som všetko vyložil a dal na miesto. Do kuchyne sa dovalila Nicole a hneď po nej mama s octom.
'Dobré ráno.' pozdravil som im.
'Aj tebe synček, ty si nakúpil?' spýtala sa mama, keď uvidela plné skrinky.
'Áno, vstal som skôr, tak som aj nakúpil.' usmial som sa a sadol si k stolu. Spoločne sme sa naraňajkovali a potom som sa pobral do sprchy. Rozmýšľal som, čo budem robiť. Všimol som si, že auto uja Dickensa je už na píjazdovej ceste. Rozhodol som sa, že ich pôjdem pozrieť. Už od malička mi boli ako starý rodičia, no volal som ich ujo a teta. Obliekol som sa a vydal sa dole schodmi.
'Liam, kam ideš? Už bude obed.' kričala na mňa mama.
'Mamí, idem pozrieť tetu a uja Dickensových. Už dlho som ich nevidel. A teším sa, že spolu strávime Vianoce.' povedal som a už ma nebolo. Prešiel po cestičke, ktorá už zas zapadala snehom. Oprášil som sa a  zazvonil som. Nemohol som sa dočkať až ich uvidím. No ani vo sne by ma nenapadlo kto mi otvorí.
'Liam?' zaznel zmetený hlas Sohpie. Počkať, čo to robí ako je možné, že je tu a že ju opäť vidím.
'Sophie! Čo ty tu robíš? Ako je možné, že si tu? Čítala si ten list? Ešte sa hneváš?' zasypal som ju otázkami. Ona len uprene hľadela na mňa a nič nevravela.
'Sophie, kto to je?' kričala teta Dickens a vynorila sa za Sophie.
'To som ja Liam, teta.' povedal som.
'Liam! Ako sa ti darí, dlho som ťa nevidela. Poď dnu, nestoj vonku. Práve ideme obedovať, tak sa pridáš k nám.' povedala, keď ma stískala.
'Mám sa dobre, no nechcem vás obťažovať.' odpovedal som.
'Ale Liam, ty neobťažuješ! Sophie ti rada pridá ešte jeden tanier, že Sophie!' pokračovala. Sophie len vystrúhala falošný úsmev a odišla do kuchyne.
'Tak teda dobre.' súhlasil som.
Vošli sme do kuchyne, kde už za stolom sedel ujo a brat Sophie, Chris. Sophie mi práve pridala ďalší tanier na stôl a sadla si. Sadli sme si aj my s tetou. Chutilo to fakt dobre. Počas celého obedu Sophie mlčala a pohľad mala zaborený v tanieri. Musel som sa na ňu pozerať, nemohol som odolať. Rozhodol som sa, že sa s ňou po obede porozprávam, no hneď, keď sme dojedli umyla riad a odišla, že je unavená. Rozprával som sa dole s ujom a s tetou. Chris niekam zmizol. Rozhodol som sa, že pôjdem za ňou, teda ak mi to dovolia.
'Sophie, je hore? Môžem ísť za ňou?' spýta som sa. Udivene na mňa pozreli, ešte nevedeli, že sa poznáme.
'Bola unavená, tak asi spí.' povedala teta.
'Len sa pozriem a ak bude spať prídem späť.' presviedčal som ich.
'No tak choď, ale nezobuď ju.' povedal ujo. Ja som postavil a už som kráčal hore schodmi.