Ours 29

Sorry for waiting....Hope you'll enjoy it! :)

Dnes večer to bude na dlhú dobu náš posledný spoločný večer a už vám asi došlo akoby som to chcela využiť. Nech máme na seba aspoň nejakú spomienku, keď sa tak dlho neuvidíme. Vyzerá to na také tri mesiace. Koncom apríla majú koncert v Paríži a potom zase pokračujú a turné ukončia až v júni. Takže sa naňho môžem tešiť v lete. Dúfam, že aspoň už konečne pôjdeme na tú moju vysnívanú Eiffelovku. Veď to nie je normálne a pri tom som podotýkam rodená Parížanka! To sa musí zmeniť, ale teraz naspäť do reality. Ten týždeň zbehol rýchlo. Chlapci odišli späť domov, keďže sa s nimi neuvidia pekne dlho. Čo už aj taký je život piatich slávnych chalanov, ktorí tvoria svetoznámu skupinu One Direction. Liam trávil veľa času so mnou, ale hlavne zo svojou rodinou, keďže s nimi sa uvidí až v júni. Síce neviem, čo budem dovtedy robiť, keďže do školy nechodím. Snáď sa niečo nájde.
'Ahoj Liam, je hore!' počula som z dola. Hneď na to som počula ako mu praskajú kostičky na schodoch. Neváhala som ani minútu a vybehla som mu naproti, skočila som naňho, no to som asi robiť nemala. Nie žeby bol problém v tom ,že ma nechytil ale v tom, že neudržal rovnováhu a spadli sme na zem.
'Čo to tam vy dvaja stvárate?' prirútila sa babka spolu s dedkom.
'Vyrútilo sa na mňa tornádo, teta.' povedal so smiechom Liam.
'Ja som ti tornádo?' osopila som sa naňho.
'Nie, nie si len si mi ho pripomenula.' obraňoval sa.
'Tak, či tak si na vine ty, keďže si ma nechytil.' ďalej som ho naťahovala.
'Ja som ťa chytil!' oponoval mi.
'Ale neudržal si rovnováhu!' ale teraz som to už nezvládla a vypŕskla som smiechom. Babka len mávla rukou a vydala sa za dedkom. A my sme si až teraz uvedomili, že ešte stále ležíme na zemi a rehotáme sa.
'Neležme tu tak, ale poďme niekde.' zvolala som, keď mi došlo, že je posledný deň. čo je tu.
'A kam by si chcela ísť?' spýtal sa záhadne Liam.
'Užiť si posledný večer niekam a hlavne spolu!' povedala som celá natešená z dnešného večera.
'Tak ako chceš!' povedal a tiež sa zdvihol na nohy.
'Hádam si si nemyslel, že budem len tak ležať?!' spýtala som sa po chvíli. On len sklopil pohľad.
'Myslel.' povedal po chvíli.
'Tak si sa mýlil!' usmiala som sa naňho. Hneď na to som ho vzala za ruku a ťahala ho hore do mojej izby. Z kufra som sa pokúsila vyhrabať niečo vhodné, no bolo to ako hľadať ihlu v kope sena. Nakoniec som tam však našla vhodné šaty a obliekla sa. Liam na mňa len celý čas zízal, no nepovedal ani slova.
'Ideme?' opýtala som sa ho, keď som vyšla z kúpelne.
'Môžme.' povedal a postavil sa. Zišli sme dole a poriadne sa obliekli. Ešte som zakričala do útrob domu, aby sa nebáli a že neviem kedy sa vrátim.
'Si krásna.' pošuškal mi Liam, keď sme vyšli pred dom. Jemne som sa začervenala, ale nič som nepovedala.
'A ešte krajšia, keď sa červenáš!' pošuškal mi opäť. Ako to mohol v tej tme vidieť.
'Na takéto lichôtky by som si vedela zvyknúť.' pošepkala som mu späť.
'Tak to ťa potom nemusím do ničoho nútiť.' povedal a poriadne ma bozkal.
Onedlho sme zastavili pred jednom z miestnych klubov a keďže Liam je ta celebrita, tak nás aj hneď pustili do vnútra. Ani sme si neobjednali, keďže Liam piť nemôže a ja som to tiež ešte neskúšala. Vybrali sme sa hneď na tanečný parket a ja som sa po chvíli oddala hudbe. Liam sa pridal, no celý čas na mňa divne pozeral až mi to bolo blbé. Keď sme si sadli do boxu, hneď sama opýtal.
'Páni, odkiaľ vieš takto tancovať?' položil mi otázku.
'Vieš, že ja ani neviem. Už od malička ma to ťahalo.' povedala som s úsmevom.
'Prečo si mi nepovedala, že tancuješ?' spýtal sa.
'Lebo ja netancujem. Nikdy som nikde na hodiny nechodila.' odpovedala som.
'Mala by si.' povedal a usmial sa.
'Nemali sme na to peniaze a teraz už je neskoro.' povzdychla som si.
'Nikdy nie je neskoro. Ja ti tie hodiny zaplatím a to bude odo mňa taký darček na čas, čo sa neuvidíme.' povedal a stisol mi ruku.
'To ja nemôžem od teba žiadať.' pokrútila som hlavou.
'Je to z mojej vôle. Urob mi radosť.' povedal a ja som ho len na odpovedať pobozkala. Bozkávali sme sa tam už asi dosť dlho na to, že sme boli v klube.
'Ehm....mohli by ste s tým prestať? Ľudia si nemajú kde sadnúť a vy sa môžete ísť páriť niekam inam!'  povedal nám akýsi urastený chlap a my sme nechceli vyrábať problémy a tak sme sa zdvihli a odišli preč. Pred barom sme nasadli do auta, Liam naštartoval a zamieril domov. Ja som však dostala nápad.
'Liam, neodparkoval by si to tu niekde a neprešli by sme sa?'  pozrela som sa naňho.
'Hmm...rád, zaparkujem tu neďaleko je park hneď vedľa hotela.' povedal a zamieril tam. Ja som len ticho sedela a sledovala cestu. Okrem Liama zajtra odchádzam ja domov, lenže mne ide lietadlo až večer, jemu na obed.
'Vystupovať!' otvoril mi dvere Liam, ani som si nevšimla, že sme už tu.
'Vďaka, Sir Payne.' usmiala som sa a prijala jeho ruku. Vydali sme sa do parku a len tak sa flákali. Neskôr sme si sadli na lavičku a v objatí toho druhého vychutnávali spoločné chvíle.
'Milujem ťa, Sophie.' prehovoril do ticha Liam.
'Aj ja ťa milujem, Liam.' povedala som mu a po chvíli sledovania jeden druhému, prišiel priam nezastaviteľný súboj našich jazykov.
'Poďme do hotela.' povedala som mu cez bozky.
'Si si istá?' povedal, no neprestal.
'Istejšia som si nebola.' na chvíľu som prestala, no potom to začalo opäť. Ani sama neviem ako sme sa dostali k hotelu. Liam vybavil izbu a už sme sa viezli výťahom na ani neviem, ktoré poschodie. Rýchlo sme vošli dnu a len čo zaklapli dvere už zas sme boli prilepení na sebe. Postupne sa presúvali k posteli, strhávali zo seba oblečenie a ďalej vám už nemusím hovoriť...